Už viac než dvadsať rokov sú európske peniaze kľúčové pre verejné investície na Slovensku. Pravidlá hry sa však onedlho zmenia. Európska komisia navrhuje v rozpočte Európskej únie (EÚ) zmeny, ktoré môžu, okrem iného, znamenať menej peňazí na verejné investície a zároveň viazanie ich čerpania na plnenie reforiem.
„Slovensko na túto evolúciu nie je, zatiaľ, pripravené. V praxi to bude znamenať väčšiu potrebu financovať diaľnice, železnice, digitalizáciu služieb alebo výstavbu nemocníc zo štátneho rozpočtu. Bez lepšej prípravy projektov a zodpovedného rozpočtového plánovania to však nepôjde,“ skonštatoval analytik Národnej banky Slovenska (NBS)Marián Labaj.
Spoliehanie sa na európske zdroje
Slovensko sa od vstupu do EÚ vo veľkej miere spolieha na európske zdroje ako na motor verejných investícií. Domáce zdroje nepokrývajú podľa Labaja ani len opotrebenie verejného majetku a ich podiel na HDP v poslednom desaťročí stagnuje medzi 2 a 3 percentami.
Európska komisia schválila žiadosť Slovenska o platbu z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 591 miliónov eur
„Spomedzi desiatich krajín, ktoré spoločne s nami vstúpili do EÚ, sme dlhodobo na chvoste regiónu. Napríklad Česko za desať rokov investovalo z vlastných zdrojov v priemere o tretinu viac ako my a pobaltské krajiny dokonca až o dve tretiny,“ uviedol analytik národnej banky.
Prostriedky z EÚ smerujú do dvoch tradičných oblastí
Nový viacročný rozpočet EÚ pre obdobie 2028-2034 vytvorí podľa neho tlak na preklenovacie financovanie z bežného rozpočtu alebo na dlh. Európska komisia (EK) totiž navrhuje zásadnú zmenu architektúry európskeho rozpočtu. Drvivá väčšina prostriedkov EÚ dnes smeruje do dvoch tradičných oblastí.
Európa stráca tempo, ekonomická priepasť medzi EÚ a USA sa prehlbuje
Prvou je politika súdržnosti na podporu regiónov, z ktorej sa v členských štátoch financuje modernizácia a rozvoj ciest, železníc, verejných budov, škôl či nemocníc, ale aj podpora podnikania a zamestnanosti. Druhou je spoločná poľnohospodárska politika, ktorá stojí najmä na dotačných platbách farmárom a projektoch rozvoja vidieka.
Po novom sa majú tieto oblasti spojiť do jedného nástroja, v ktorom sa bude financovanie odvíjať od plnenia reformných míľnikov. Podobne funguje už v súčasnosti plán obnovy. EK sa takýmto spôsobom snaží zatlačiť na efektivitu čerpania spoločných prostriedkov. Jedným z dôsledkov je však podľa Labaja väčšia neistota v časovaní čerpania, keďže prísun peňazí bude viazaný na splnenie rôznych podmienok a cieľov.
Zníženie objemu garantovanej podpory
Okrem toho budeme oveľa viac odkázaní na vlastnú schopnosť financovať investície z iných zdrojov. Návrh nového rozpočtu totiž prináša aj znižovanie celkových zdrojov pre tradičné politiky EÚ. Znamená to, že aj objem garantovanej podpory pre Slovensko sa pravdepodobne zníži.
Verejné financie vstupujú do roku 2026 pod tlakom, Slovensko je čoraz závislejšie od investorov
„Systém plánovania a rozpočtovania verejných investícií na Slovensku na takéto zmeny nie je pripravený. Vo verejnom rozpočte nevytvárame dostatočný priestor ani len na pokrytie opotrebenia verejného majetku, nieto ešte pre nové stimuly na modernizáciu. Zdroje, ktoré by sme z daní dokázali na investície vyčleniť, sú nedostatočné,“ upozorňuje analytik.
Potrebujeme podľa neho prehodnotiť objem a štruktúru výdavkov rozpočtu tak, aby sme z bežných príjmov mali priestor čiastočne financovať aj investičné potreby. Pre oblasti, ktoré fondy EÚ už nebudú pokrývať v dostatočnej miere, by sme mali mať podľa Labaja aj vlastný investičný plán založený na národných zdrojoch.
