Slovenská ekonomika sa spolu s eurozónou podľa najnovšej makroekonomickej prognózy rezortu financií vyhne recesii a HDP stúpne v roku 2023 o 1,3 %.
Ekonomiku potiahne domáci dopyt podporený zastropovaním cien energií a čerpaním zdrojov z EÚ. Trh práce bude odolný aj keď dynamika tvorby pracovných miest bude len mierna. Priemerná inflácia zvoľní pod 10 % a tak reálne mzdy neklesnú.
Reálne mzdy by klesať nemali
Ešte koncom minulého roka ministerstvo očakávalo, že najmä vplyvom energetickej krízy budú reálne mzdy klesať.
Viac o téme: Energetická kríza
Slováci očakávajú ešte dvojnásobne vyššiu infláciu, ceny potravín by však podľa analytika mali prepnúť na pomalý klus
„Dnes máme dobrú správu. Očakávame rast nominálnych miezd na úrovni 0,6 %,“ povedal na utorkovej tlačovej konferencii štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Septembrová prognóza hovorila, že slovenská ekonomika bude v tomto roku rásť o 0,6 % HDP. Aktuálna februárová už počíta s vyšším rastom, a to 1,3 % HDP.
Inflácia mala pôvodne podľa septembrových odhadov dosiahnuť v tomto roku 13,5 %. No aj vďaka kompenzačným opatreniam sa podľa Klimeka dostane pod dvojcifernú úroveň, a to na 9,8 %.
„Inflácia nám hrozila aj na úrovni 30 %, čo by bolo devastačné. Naša prognóza prináša pozitívny vietor do plachiet pre slovenskú ekonomiku,“ doplnil Klimek.
Stabilitu cien očakávajú neskôr
Ceny potravín budú podľa odhadov ešte mierne rásť pre pretrvávajúce vysoké globálne ceny agrokomodít. Stabilizáciu cien očakávajú až v druhej polovici roka. Ceny pohonných látok budú, naopak, v tomto roku pokračovať podľa rezortu financií v poklese.
Medziročná inflácia na Slovensku spomalila na 14,9 percenta, v eurozóne je už pod deviatimi
Kým rast cien tovarov sa ku koncu roka začne približovať predchádzajúcim nižším rastovým úrovniam, inflácia trhových služieb bude pre robustný vývoj na trhu práce spomaľovať len mierne. Inflácia v budúcom roku spomalí podľa prognózy na 5,3 % a v strednodobom horizonte sa vráti až blízko k dvom percentám.
V rokoch 2024 a 2025 čaká slovenskú ekonomiku podľa ministerstva financií oživenie podporené rastom eurozóny a teda vyšším výkonom nášho exportu. Pre ekonomiku však bude podstatná aj výška cien elektriny a plynu pre domácnosti, ktorá bude musieť v určitom momente dobehnúť nové trhové úrovne.
Rizikom vývoja zostáva ruská agresia a nevyčerpanie prostriedkov plánu obnovy, ktoré by odkrojilo polovicu z ekonomického rastu v tomto a budúcom roku.
