V piatok schválený rozpočet má aj svoje riziká, pripúšťa minister financií Peter Kažimír. Nielen však na negatívnej, ale aj pozitívnej strane.
Misia je splnená, oznámil minister financií Peter Kažimír na tlačovej konferencii po schválení rozpočtu na budúci rok v piatok v parlamente. Ako tvrdí, schválený rozpočet má za cieľ podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit verejných financií, zvyšovať zamestnanosť a realisticky vytvárať predpoklady na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2018. Je preto presvedčený, že nastavené znižovanie deficitu z necelých 2 % hrubého domáceho produktu až po nulu v roku 2018, je dosiahnuteľné. Pochybnosti opozície, ktorá v rozprave upozorňovala, že v posledných rokoch deficit skôr stagnoval, považuje za „opozičný folklór“. Rovnako kritizoval aj návrhy opozície na znižovanie daní, pričom sa zároveň hlási k znižovaniu deficitu. „To čo som počul, sa nedá zrealizovať,“ vraví.
Hospodárenie štátu môžu ovplyvniť viaceré riziká
Minister však zároveň pripúšťa, že rozpočet skrýva aj určité riziká. Bez nich to totiž podľa neho v súčasnej turbulentnej dobe ani nejde. Výdavky štátu budú môcť zvýšiť aj opatrenia súvisiace s bojom s terorizmom, ktoré je podľa Kažimíra v súčasnosti ťažko možné vyčísliť. Garantoval však, že ako minister financií potreby v tejto oblasti zabezpečí. Rozpočet má však aj pozitívne riziká, za ktoré označil napríklad očakávaný príchod novej automobilky, čo so sebou prináša aj určité náklady, zo strednodobého hľadiska však ekonomike a rozpočtu určite pomôže.
Nie všetci sú s rozpočtom spokojní
Napriek Kažimírovej spokojnosti so schváleným návrhom však stále zostávajú skupiny, ktorých požiadavky na rozpočet sú rozhodne vyššie. Medzi inými aj zdravotníci. „Je to ten starý spor, či je peňazí veľa alebo málo. Či sa využívajú efektívne alebo neefektívne. Jednoznačne tvrdíme, že medziročne verejné zdroje na krytie potrieb v zdravotníctve rastú a to nielen z titulu poistencov štátu, ale kľúčovo vďaka lepšiemu vývoju na trhu práce,“ tvrdí minister.
Rovnako tak negatívne ako opozícia či niektoré podnikateľské združenia Kažimír nevníma dopad úprav v daňovom či sociálnom systéme, resp. nastavenie výšky daní a odvodov. Vývoj zamestnanosti, keď od krízy pribúdajú rekordné počty voľných pracovných miest, podľa neho totiž ukazuje, že podnikatelia vidia na Slovensku svoju budúcnosť pozitívne. „Je to veľmi vážne rozhodnutie, rozhodnúť sa urobiť nejaký konkurz na nových zamestnancov, je to vlastne záväzok. Práve z vývoja na trhu práce vidíme, že ten reálny optimizmus je oveľa väčší, ako ten mediálny, alebo ten opozičný,“ dodal.
Problémy v školstve pretrvávajú
Kažimír reagoval aj na aktuálne požiadavky zamestnancov školstva. V tejto súvislosti upozornil na to, že mzdy odborných pracovníkov v školstve v uplynulých rokoch rástli dvojnásobným tempom oproti priemeru hospodárstva. Napriek tomu si uvedomuje, že problémy v rezorte pretrvávajú. „To neznamená, že sme skončili, že v školstve je všetko v poriadku, ale z hľadiska možností, ktoré rozpočet vytvára, to je to maximum, čo sme dnes schopní ponúknuť. A opakujem, toto maximum bolo odobrené kľúčovými zástupcami vyše 150-tisíc zamestnancov školstva,“ povedal Kažimír.
Za návrh štátneho rozpočtu na budúci rok v piatok dopoludnia hlasovalo 80 z celkovo 135 prítomných zákonodarcov. Proti návrhu bolo 42 poslancov a 13 sa zdržalo. Schválený rozpočet na rok 2016 počíta s príjmami vo výške 14,277 mld. eur, výdavkami v sume 16,247 mld. eur. Schodok hospodárenia by tak mal dosiahnuť 1,97 mld. eur. Rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky pritom predpokladá znižovanie deficitu z tohtoročných očakávaných vyše 2,7 % hrubého domáceho produktu na budúcoročných 1,93 %, cez 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017 až po vyrovnaný rozpočet v roku 2018.