Poštová banka sa pred rokom pustila do rozsiahleho rebrandingu. Zároveň ubehlo už 25 rokov jej pôsobenia na slovenskom bankovom trhu. O míľnikoch, ako aj o budúcich plánoch hovorí generálny riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko.
Uplynul rok odvtedy, čo sa Poštová banka pustila do rebrandingu. Splnili sa jej očakávania a ciele?
Keď som nastúpil do Poštovej banky zhruba pred dva aj pol rokmi, tak sme viedli diskusie o správnom nastavení rebrandingu banky. Vedeli sme, že musíme výrazne modernizovať. Najväčšia dilema bola, ani nie tak o nutnosti zmeny vizuálneho štýlu a novom logu, ale o názve. Či ponecháme “Poštová” alebo skúsime ísť cestou novej značky. Dnes, rok po rebrandingu, som spokojný s výsledkami, ktoré dosahujeme a som presvedčený, že sme sa rozhodli správne. Teda ponechať značku “Poštová banka”. Taktiež sa nám podarilo urobiť svieži vizuálny štýl. Rebranding sa odrazil aj v obchodných výsledkoch. Prichádza k nám klientela, pre ktorú bola predtým Poštová banka zavretá, či už z titulu imidžu banky alebo závanu tzv. štátnej banky, ktorú najmä mladí ľudia veľmi nepreferovali. Výsledky nám ukazujú, že sa nám rebranding a naštartovanie repozicioningu podarili.
Je už proces rebrandingu ukončený alebo bude ešte pokračovať?
V súčasnosti sme niekde na polceste. Zvládli sme rebranding pobočkovej siete, uviedli sme novú vizualitu, nový komunikačný koncept, ktorý verejnosť, prijala veľmi dobre. Ďalšia časť zmien nás čaká tento rok, hlavne na pošte. Je to náš najdôležitejší distribučný kanál po vlastnej pobočkovej sieti a zaslúžil si výraznú modernizáciu. Chceme, aby ľudia mali aj na pošte skúsenosť, ako keby boli v banke. Naštartovali sme zmeny, ktoré prinesú klientom vyššiu kvalitu bankových a poisťovacích služieb a výraznejšiu rozpoznateľnosť našich pracovísk na pošte.
Zmeny na poštách ohlásila Poštová banka len nedávno. Čo bolo dôvodom a prečo ste sa rozhodli prijať zamestnancov Slovenskej pošty?
Poštová banka sa bude naďalej spájať so Slovenskou poštou. Ľudia Slovenskú poštu vnímajú ako inštitúciu s dlhou históriou, ktorá však pomaly a ťažko prechádza zmenami. Rozumiem, že ako štátna firma s obmedzeným rozpočtom to nemá jednoduché s investovaním do modernizácie. Našou úlohou je, aby aspoň tá časť, kde pôsobíme ako banka, bola zmodernizovaná. Nie je to len o priestore, ale aj o ľuďoch. Doteraz sme mali na pracoviskách pošty zmiešaný model, v ktorom časť ľudí pochádzala z banky a časť z pošty. Avšak bankový systém je riadený inak, ako ten poštový. Po náročnom vyjednávaní, kde sme hľadali obojstranne výhodný model, sme so Slovenskou poštou pristúpili k modelu “Banka na pošte”, v ktorom budú servis poskytovať zamestnanci banky. Tento model nám umožní viac investovať do ľudí a kvality služieb.
Prečo ste sa rozhodli pre zamestnancov Slovenskej pošty?
Oslovili sme takmer 200 ľudí Slovenskej pošty, ktorí už v minulosti prejavili záujem pracovať vo finančných službách a vyše 90 % z nich našu ponuku stať sa zamestnancami banky prijalo. Títo ľudia už majú skúsenosti s predajom našich produktov a služieb, majú vytvorené vzťahy s klientmi a poznajú bankové systémy. Bol to prirodzený postup. Na druhej strane, aj napriek relatívne nízkej nezamestnanosti, sa v súčasnosti veľmi ťažko hľadajú vhodní ľudia na určité pozície. Problémy vidíme najmä v Bratislavskom kraji. Toto nám dalo veľmi dobrý štart a našim novým kolegom možnosť osobného rozvoja v bankovom sektore. Budú spadať pod náš motivačný, školiaci a benefitný systém, ale za prísnejších regulatívnych pravidiel.
Ako to bude s klasickými priehradkami, kde nie je “Banka na pošte”? Aj tam sa budú naďalej poskytovať bankové služby?
Vzhľadom na to, že Slovenská pošta má zhruba 1500 pobočiek, je nemožné vytvoriť kvalitatívne porovnateľné podmienky na všetkých miestach. Čiže sme sa rozhodli, že na 250 najväčších poštách pôjdeme novým modelom a na zvyšných miestach sa, naopak, výrazne zjednodušia poskytované produkty. Klient si bude môcť otvoriť účet alebo získa jednoduchú pôžičku. Žiadne hypotéky a ani konsolidácie úverov. Nič ťažké a zložité.
Aké sú ďalšie plány na tento rok?
V rámci modernizácie sme pred dvoma rokmi spustili stratégiu dvoch značiek. Jednou je samotná Poštová banka, ktorá je zameraná skôr na strednú a staršiu generáciu s veľmi špecifickým distribučným kanálom na Slovenskej pošte. Druhou značkou je 365.bank. Banku už využíva v rámci internej produkcie menšia skupina ľudí a onedlho plánujeme spustiť beta verziu. Je to banka, ktorá je orientovaná na úplne inú klientelu ako je Poštová banka, a to na ľudí, ktorí fungujú na svojich smartfónoch, používajú aplikácie a pod. Ide o „mobile first“ banku, ktorá je inšpirovaná zahraničnými fintechmi. Vybudovaná je však špecificky pre potreby slovenského klienta 365 bude s klientom komunikovať proaktívne. Bude založená na nových technológiách (napr. vyvíja chatbota s umelou inteligenciou), na analýze big data a na vysokom používateľskom zážitku. Prinesie základné bankové služby zadarmo (účet s kartou) a časom pribudnú aj niektoré prémiové služby, za ktoré sa bude priplácať.
Aká je budúcnosť kamenných pobočiek?
Doba ide tak rýchlo dopredu, že o desať či pätnásť rokov predajný model pobočkovej siete s riešením zložitejších produktov už asi nebude existovať. Otázne je, aký model bude a čo budú klienti preferovať. Vidíme to aj na našich klientoch. Boli sme síce jedna z posledných bánk, ktorá zaviedla mobilnú aplikáciu, ale zvolili sme správny koncept postavený na užívateľskej jednoduchosti a má u našich klientov úspech. Osemdesiat percent z tých, ktorí ju majú nainštalovanú, ju aktívne používa. Som presvedčený, že o niekoľko rokov už nikto nebude chodiť na pobočku banky robiť jednoduché transakcie. A je len otázkou času, kedy sa bude dať aj hypotéka schváliť a načerpať do piatich minút. Všetky sprievodné kroky, ktoré sú potrebné pre online schválenie hypotéky, existujú už dnes v digitálnej forme. Ako napríklad kataster nehnuteľností, či zdieľané cenové mapy alebo informácie z daňového úradu a sociálnej poisťovne. Chýba už len systém na zcentralizovanie údajov. Neexistuje žiadny produkt, kvôli ktorému by bolo v budúcnosti nutné chodiť na pobočku. Banky preto už dnes hľadajú model, ako pobočkovú sieť v budúcnosti využiť. My sme počet pobočiek zvyšovali len preto, že sme nemali dostatočné minimálne pokrytie Slovenska základnou sieťou. Teraz testujeme modely pre budúcnosť – napríklad model spojenia banky s kaviarňou, kníhkupectvom, poštou, detským kútikom – prvý pilot sme spustili v Pezinku a úspešne funguje. Iný koncept plánujeme spustiť na strednom Slovensku. Skúsime teda viac modelov a uvidíme v horizonte troch až piatich rokov, ktorý budeme v ďalších rokoch rozvíjať.
Niektoré banky sa orientujú na podnikateľov, či startupy. Ako je to u vás?
Koncom januára sme spustili startupovú platformu s názvom 365.fintech. V úvode sem smerujeme 2 mil. eur. Základnou myšlienkou je hľadanie synergií medzi startupmi a Poštovou bankou. Snažíme sa o vytvorenie pozitívneho efektu inovácií v bankovníctve, aby bolo možné jeho zosúladenie s ekosystémom startupov slovenských ale aj zahraničných. No a samozrejme vnímame 365.fintech aj ako platformu pre investíciu do sľubných projektov. Náš tím ľudí už sleduje prvé firmy v oblasti financií, poistenia a big data, ktoré by sme vedeli podporiť. Spolupráca pritom bude prebiehať viacerými spôsobmi, a to počnúc odpilotovaním konkrétnych projektov, poskytnutím financovania až po priamy vstup.
V rámci hospodárenia ste avizovali, že očakávate za minulý rok pokles zisku. Počítate s nižším ziskom pre investície aj tento rok?
Pri štartovaní repozicioningu sme rátali s niekoľkoročným poklesom zisku. Tento rok teda pokračujeme v investíciách do rozvoja a modernizácie pobočkovej aj poštovej siete. Vzhľadom na zmenu modelu sme zvýšili výrazne počet našich zamestnancov, čo sa v nákladoch tiež odrazí. Samozrejme sa potýkame aj so zvýšenými nákladmi implementáciu legislatívnych požiadaviek, či modernizáciu informačných systémov banky. Vďaka dobre nastavenej obchodnej stratégií sú výsledky banky aj v týchto náročných rokoch na historických maximách.
Poštová banka oslavuje 25. výročie svojho založenia. Akou bankou bude Poštová banka v nasledujúcich 25. rokoch?
Mladí ľudia vnímajú dnes banky inak ako staršia generácia X či Y. Je im absolútne jedno, akú banku majú, považujú ich všetky za rovnaké. To bude pôda pre globálne spoločnosti, ktoré cítia v bankovom biznise potenciál zisku. Prežijú len tie banky, ktoré budú vedieť ponúknuť klientovi pridanú hodnotu, ktorú im nevedia dať globálne spoločnosti akými sú napríklad Google, Facebook a ďalšie. Je možné, že o 25 rokov budú retailový svet obhospodarovať veľké IT firmy a banky ostanú ako investičné spoločnosti privátneho charakteru alebo len banky lokálneho či komunitného charakteru. Tak či onak si dáme záležať na tom, aby sme stratégiu na nasledujúcich 25 rokov mali postavenú na myšlienkach a názoroch mladých ľudí a pre mladých.
