Inštitút sociálnej demokracie (ISD) navrhuje zaradiť rodičovské dôchodky medzi výdavky na obranu. „Inovatívny a strategický návrh vychádza z dôkladnej demografickej a ekonomickej analýzy, ktorá odhaľuje zvyšujúci sa tlak na dôchodkový systém v súvislosti so starnutím populácie,“ uvádza.
Kombinácia sociálnej a bezpečnostnej politiky podľa inštitútu otvára nové možnosti pre efektívne riadenie verejných financií a zároveň poskytuje dlhodobú sociálnu ochranu najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.
„Tento prístup predstavuje nielen jedinečný nástroj na splnenie našich medzinárodných záväzkov voči NATO, ale aj kľúčový krok smerom k udržateľnosti verejných financií v procese ich konsolidácie,“ tvrdí inštitút.
Sociálna stabilita a finančná ochrana najzraniteľnejších skupín, vrátane seniorov, podľa inštitútu prispieva k vnútornému mieru a bezpečnosti, čo má pozitívny dopad na celkovú obranyschopnosť krajiny.
Inšpirácia v zahraničí
Inšpiráciou pre inštitút sú príklady z iných členských štátov NATO, ktoré už zahrnuli nevojenské, sociálne výdavky do svojich obranných rozpočtov.
„Nemecko v rámci programu ‚Zeitenwende‘ zahrnulo do obranných výdavkov napríklad prídavky na deti či úroky z verejného dlhu, aby splnilo požiadavky NATO bez zvyšovania tlaku na verejné financie,“ priblížil jeden z príkladov s tým, že podobné prístupy prijali aj Spojené štáty americké, ktoré do obranných výdavkov zahŕňajú aj dôchodky pre vojenských veteránov a zdravotnú starostlivosť.
Príklady z členských krajín NATO
- Nemecko: Sociálne výdavky, prídavky na deti a úroky z verejného dlhu zahrnuté v obrannom rozpočte
- USA: Dôchodky pre vojenských veteránov a zdravotná starostlivosť v obranných výdavkoch
- Kanada a Grécko: Zahrnutie rodinných a sociálnych výdavkov do obranného rozpočtu
Inštitút argumentuje aj tým, že jednou z mála oblastí, ktorej sa konsolidácia nedotkla v plnej miere, je rozpočet na obranu, kde sa Slovensko zaviazalo plniť záväzok poukazovať na obranné výdavky dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
„V zmysle vládneho návrhu použitia dvoch percent HDP na obranné výdavky už je časť z týchto peňazí poukazovaná aj na civilné účely, ktoré prispievajú k obranyschopnosti Slovenska. Príkladom je už dnes rekonštrukcia nemocnice v Prešove alebo rekonštrukcia mostov,“ uvádza.
Suma rodičovského príspevku
Rodičovský dôchodok dostalo v júni tohto roka viac ako 908-tisíc penzistov. Maximálna suma za jedno dieťa bola 23,50 eura mesačne a najvyššia za jedno dieťa viacerých poberateľov dôchodku bola 47 eur mesačne.
Priemerná suma ročnej sadzby predstavovala 338,40 eura a najvyšší ročný rodičovský dôchodok, ktorý dostal len jeden dôchodca za svojich 10 pracujúcich detí, bol takmer 2 500 eur. Naopak, najnižší rodičovský dôchodok bol vo výške 1,20 eura a takýto dostalo skoro 1 600 poberateľov.
„Prognóza pre roky 2023 až 2025 naznačuje, že počet poberateľov rodičovských dôchodkov vzrastie z 852-tisíc na 929,3 tisíc, čo predstavuje zvýšenie o deväť percent,“ uviedol inštitút s tým, že takýto ďalší vývoj nebude udržateľný bez zásadných zmien v prístupe k financovaniu dôchodkového systému v najbližších rokoch.
„Pri nezmenenom systéme vyplácania rodičovských dôchodkov by priemerný ročný rodičovský dôchodok dosiahol sumu zhruba 342 eur,“ priblížil.
Neudržateľný súčasný systém
Ako ukázala makroekonomická analýza inštitútu, kým v roku 2023 boli výdavky na rodičovské dôchodky viac ako 260 miliónov eur, v roku 2025 by to bolo až viac ako 318 miliónov eur.
„Tento nárast nie je len dôsledkom vyššieho počtu poberateľov rodičovského dôchodku, ale aj nevyhnutného rastu priemernej výšky rodičovských dôchodkov, ktorý odráža rast životných nákladov a priemerných miezd v hospodárstve. Bez optimalizácie týchto výdavkov by štátny rozpočet čelil značným tlakom,“ upozorňuje inštitút.
Analýza inštitútu ukazuje, že zníženie rodičovských penzií o 10 percent by ušetrilo takmer 32 miliónov eur. Zníženie o 20 percent by prinieslo úspory vo výške viac ako 63 miliónov eur. Upozorňuje však, že zníženie musí byť realizované s ohľadom na sociálny zmier a udržanie sociálneho štandardu seniorov.
Inštitút navrhuje udržať rodičovské dôchodky na ich pôvodnej výške a v prípade ich nevyhnutného zníženia zo súčasnej úrovne, je možná miera zníženia najviac o 15 percent.
„Tento kompromis by umožnil udržať sociálnu stabilitu seniorov, priniesol by však minimálnu úsporu pre štátny rozpočet vo výške približne 50 miliónov eur. Ide pritom o zníženie, ktoré by reflektovalo, že sa seniorom nezníži sociálny štandard,“ dodal.