Rodičia by svoje deti mali viesť k finančnej zodpovednosti. Už v útlom veku si deti, podľa riaditeľa pre investície a zlato v spoločnosti FinGO.sk Františka Burdu, uvedomujú hodnotu peňazí a vedia, že si za ne môžu niečo kúpiť. Podľa odborníkov treba dávať deťom vreckové hneď, ako dokážu zvládnuť základné počty, ideálne od šiestich rokov. Dôležité je však nastaviť deťom pravidlá tak, aby sa naučili hospodáriť primerane svojmu veku.
Rodičia to v súčasnosti podľa Burdu nemajú jednoduché. „Na deti vplýva viac konzumu a reklamy, ktoré ich „masírujú“, a tak chcú mať oveľa viac vecí ako kedysi. Môže za to aj rozvoj technológií, najmä keď si uvedomíme, že dieťa ešte nevie poriadne čítať a písať, ale už vie ovládať mobil či tablet,“ povedal pre agentúru SITA Burda. Je preto na rodičoch, aby deťom vysvetlili, že nemôžu mať všetko a hneď. Čím skôr sa deti naučia s financiami hospodáriť, tým skôr budú podľa generálnej tajomníčky Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Dariny Huttovej robiť uvážené finančné rozhodnutia a nepodľahnú reklamám.
Odkladanie vreckového
Namiesto toho, aby deťom rodičia hneď kúpili, po čom túžia, mali by ich podľa Burdu naučiť premýšľať, aby hľadali cestu, ako sa k svojmu snu dostanú samé. Ak si začnú odkladať svoje vreckové, príp. časť z vreckového, dokážu si postupne nasporiť časť cieľovej sumy a zvyšnú sumu im na vytúžený sen rodičia doložia. „Dieťa tak bude na seba hrdé a zároveň sa učí väčšej samostatnosti. Určiť si cieľ sporenia je teda veľmi dôležité. Mnoho dospelých to v súčasnosti nedokáže,“ konštatuje Burda.
Ako povedal detský psychológ Róbert Braciník, výška vreckového by sa mala odvíjať od toho, na čo sú tieto peniaze určené. Či je to na sladkosti, hračky, na kino, prípadne výlet alebo darčeky. Výška vreckového by sa mala odvíjať aj od finančnej situácie rodiny. „Menej je viac a aj tá najlepšie situovaná rodina robí dieťaťu medvediu službu, keď má prístup k zbytočne veľkej sume peňazí, pretože to dieťa nenúti hospodáriť s nimi,“ hovorí Braciník. Neodporúča sa však dávať deťom peniaze za dobré známky alebo za pomoc v domácnosti.
Deti vo veku šesť až desať rokov ešte podľa Braciníka netušia, ako peniaze fungujú. Preto by mali dostávať malé vreckové s tým, že ho budú míňať podľa presne dohodnutých pravidiel pod kontrolou rodičov. Pre menšie deti je vhodnou cestou podľa Burdu staré dobré prasiatko. Dokonca prieskum mBank spred pár rokov ukázal, že rodiny sa držia tradícií a takmer 70 % detí si sporí do prasiatka. Deti vo veku 11 až 15 rokov už môžu mať rodičmi založený bankový účet a k nemu platobnú kartu. Starší žiaci a študenti by mali mať už vlastný účet.
Finančné vzdelávanie už doma
Vreckové ešte automaticky podľa Huttovej neznamená, že bude dieťa vedieť hospodáriť s peniazmi, hoci je to jeden z prvých krokov. „Finančnú gramotnosť treba u detí pestovať už v ranom veku. Hoci komplexné ekonomické a finančné vzdelávanie zatiaľ na základných, ale aj stredných školách chýba, základy hospodárenia treba deťom vštepovať už doma,“ podotýka Darina Huttová.
Dieťa by rodičia mali od začiatku učiť, že ak si minie svoje peniaze hneď v prvý deň, viac do konca týždňa alebo mesiaca, v závislosti na termíne vreckového, nedostane. „Z tohto pravidla nesmiete poľavovať, aby ste dieťa hneď od mala neučili žiť na dlh, respektíve mu nevštepovali nezodpovednosť pri finančnom plánovaní,“ upozorňuje Huttová. Zároveň bude vedieť, že ak si bude chcieť kúpiť nejakú hračku, počítačovú hru či čokoľvek iné, musí si na to našetriť.
