Okrem bežných povinností, ktoré so sebou každoročne prináša daňové priznanie, musia daňovníci v roku 2021 čeliť aj otázke ohľadne zdaňovania príspevkov. Mnoho malých aj veľkých podnikateľov totiž čerpalo cez ministerstvo práce pomoc z programov Prvá pomoc a Prvá pomoc plus.
V prvom rade vznikla otázka, či peniaze z týchto programov možno považovať za príjem podnikateľov a či sa teda budú zdaňovať. Odpovedala na ňu novela zákona o daní z príjmov.
Tá oslobodila od dane príspevky na podporu udržania pracovných miest, bez ohľadu na to, či boli poskytované fyzickým či právnickým osobám.
Nie všetky príspevky sa nezdaňujú
Rovnako aj iné príspevky v rámci pandemickej podpory, ktoré slúžia napríklad na náhradu straty príjmu živnostníka, ktorý musel svoju prevádzku zatvoriť, na náhradu nákladov na udržanie pracovných miest či na náhradu mzdy zamestnancov a netreba ich uvádzať ako príjmy v daňovom priznaní.
Desiatky tisíc daňovníkov požiadali mailom o odklad daňového priznania, všetky nevedeli spracovať
Pozor si však treba dať na zdaňovanie iných dotácií, ktoré štát vypláca v súvislosti s pandemickými opatreniami voči COVID-19, pretože sa na ne novela zákona o dani z príjmu nevzťahuje.
Daňové priznanie možno dodatočne doplniť
Daň je tak potrebné zaplatiť napríklad z dotácie na úhradu nájomného či z výnosu z príspevku na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie.
Avšak, ak tak daňovníci neurobili, nehrozia im z toho problémy. Podľa Drahomíry Adamčíkovej z Finančného riaditeľstva SR môžu pri zistení chyby podať dodatočné daňové priznanie.
Finančná správa splatila dlh voči daňovníkom, ľuďom sprístupnila prezeranie ich osobných účtov
To majú možnosť podať, ak zistia, že vyrubená daň má byť nižšia. Napríklad z dôvodu, že medzi svoje príjmy započítali aj peniaze z programov Prvá pomoc a Prvá pomoc plus.
Na takéto podanie majú lehotu päť rokov, ktoré začínajú plynúť od konca roka, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť.
Je možná aj oprava
Ak by však daňovník zistil, že má zaplatiť vyššie dane, napríklad kvôli tomu, že do daňového priznania mylne nezapočítal dotácie, ktoré sa zdaňujú, musí podať dodatočné daňové priznanie do jedného mesiaca.
Táto krátka lehota mu začína plynúť od skončenia mesiaca, v ktorom chybu zistil. Druhou možnosťou je opravné daňové priznanie.
Daňovo-odvodové príjmy štátu by mali byť vyššie ako sa prognózovalo, pomohol rast miezd
Prostredníctvom neho si môže podľa Adamčíkovej opraviť chybu ten, kto podal daňové priznanie ešte pred uplynutím riadnej lehoty, napríklad z dôvodu jej predĺženia.
Týmto však povinnosti daňovníkov nekončia. Skutočnosť, že sa uvedené príspevky nezdaňujú, má vplyv aj na to, aká sadzba dane sa bude platiť alebo či sa vôbec bude musieť podávať daňové priznanie.
Nižšie alebo žiadne dane
Ak by napríklad príjem po odpočítaní príspevkov Prvej pomoci a Prvej pomoci plus neprekročil sumu 100-tisíc eur, mohol by si daňovník uplatniť zníženú 15 percentnú sadzbu dane.
Povinnosť podať daňové priznanie by mu mohla dokonca odpadnúť, pokiaľ jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2020 po odpočítaní príspevkov z prvej pomoci nepresiahnu sumu 2 207,10 eura.
Nezdaniteľnosť týchto príspevkov má vplyv aj na výdavky daňovníka. Ak ich totiž hradí z príspevkov, nemôže ich zahrnúť medzi ostatné daňové výdavky.
V takomto prípade majú situáciu najjednoduchšiu daňovníci, ktorí uplatňujú paušálne výdavky, pretože tie sa počítajú len zo zdaniteľných príjmov, do ktorých príspevky nepatria.
Pozor na výdavky
V prípade uplatňovania si reálnych výdavkov je situácia komplikovanejšia, pretože daňovník musí sledovať, ktoré výdavky uhradil z nezdaniteľných príspevkov a následne ich vylúčiť.
„Postup musí zvoliť každý daňovník sám, avšak určite odporúčame viesť si evidenciu o týchto výdavkoch, pre prípad daňovej kontroly v budúcnosti,“ odporúča daňová poradkyňa Ailina Hanková.
Pri nastavení dôchodkového sporenia platí „čím skôr, tým lepšie“. Penziu si však možno zvýšiť aj v neskoršom veku
Daňovníci by nemali zabúdať ani na to, že príspevok obdržali v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, takže by ho prednostne mali míňať na výdavky súvisiace s podnikaním. Napríklad na nájomné, pohonné hmoty či energie.
Problémy podľa Hankovej vznikali daňovníkom aj na prelome roka 2020 a 2021, ak výdavky na mzdové náklady boli vynaložené v roku 2020, avšak príspevky z projektov boli prijaté až v roku 2021.
„Tu si daňovníci musia pamätať, že tú časť mzdových výdavkov vynaložených v roku 2020, ktorú majú krytú prijatými príspevkami, musia z daňových výdavkov roku 2020 vylúčiť a to aj napriek tomu, že príspevok od Úradu práce obdržia až v roku 2021,“ radí daňová poradkyňa.
Komplikované odvody
Platí to tak pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ako aj pre živnostníkov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve alebo živnostníkov, ktorí vedú daňovú evidenciu.
Určité administratívne komplikácie môžu nastať, ak daňovník uhradil uvedenými príspevkami zdravotné alebo sociálne poistenie. Hoci bude platiť preddavky v plnej výške, na daňovom priznaní musí uviesť nižšiu sumu.
Na Slovensku sa od apríla zavedie tehotenská dávka i štipendium
Nemôže totiž do nej započítať tú časť odvodov, ktorú uhradil z príspevkov prvej pomoci. V praxi by to však nemalo spôsobovať problémy.
Nedoplatok z ročného zúčtovania totiž zdravotná poisťovňa vypočíta ako rozdiel medzi poistným a skutočne zaplatenými preddavkami na účet zdravotnej poisťovni.
Poisťovne by problémy robiť nemali
Podnikateľovi tak nehrozí vyšší nedoplatok z dôvodu uvedenia takto znížených výdavkov v daňovom priznaní.
„Práve naopak, tým že do výpočtu vymeriavacieho základu vstupuje nižšia suma, nemôže vzniknúť vyšší nedoplatok,“ vysvetľuje Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa poisťovne Union zdravotnej poisťovne.
Podobne sa daňovník nemusí báť pokuty či nedoplatku zo strany Sociálnej poisťovne (SP), ktorá odvody vypočítava na základe údajov z daňového priznania daňovníka a nezisťuje, z akých zdrojov je poistné hradené.
„ Nedoplatky a pokuty by hrozili napríklad vtedy ak by prvá pomoc bola vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie a zamestnávateľ by z nich neodvádzal poistné na sociálne poistenie,“ uviedla hovorkyňa SP Zuzana Dvoráková.
