Avšak za európskym priemerom Slovensko výrazne zaostáva.
Slovenské domácnosti mali vlani priemerný hrubý ročný príjem 15,4 tis. eur. Vyplynulo to z výsledkov zisťovania finančnej situácie a spotreby domácností, ktoré v roku 2014 uskutočnila Národná banka Slovenska. V porovnaní s prvou vlnou zisťovania z roku 2010 je to síce nárast o takmer 2 tis. eur, no za európskym priemerom, ktorý bol na úrovni 37,8 tis. eur, Slovensko podľa analytičky Poštovej banky Dominiky Ondrovej výrazne zaostáva. „Novšie európske údaje ešte nie sú dostupné, no predpokladáme, že situácia sa výraznejšie nezmenila,“ skonštatovala Ondrová.
Veľká časť slovenských príjmov putuje na potraviny. Tie si z rozpočtu ukrojili viac ako štvrtinu. Slovenská domácnosť na ne vlani minula v priemere viac ako 4 tis. eur. Zo svojich príjmov si domácnosti dokážu mesačne ušetriť v priemere 131 eur, teda desatinu. Ročne tak vzniká podľa Ondrovej priestor na úsporu vo výške 1,6 tis. eur. Až 85 % slovenských domácností vlastní nehnuteľnosť, v ktorej aj býva. Auto vlastnia tri pätiny domácností.
Vklady v bankách dominujú
Tradičný majetok vo forme vkladov v bankách pozná zhruba 9 z 10 slovenských domácností. Avšak len 4 % domácností majú vo svojom portfóliu zložitejšie finančné nástroje. Verejne obchodovateľným akciám prišli na chuť podľa Ondrovej len 2 % slovenských domácností.
Ešte menej sú pre Slovákov zaujímavé dlhopisy. Tie vlastnia tri desatiny percenta domácností. Zlatou strednou cestou medzi týmito dvoma nástrojmi sú podľa analytičky podielové fondy, do ktorých vlani investovali 1,2 % domácností. Výraznejšie zastúpenie ale majú poistné produkty. Tie boli vlani obľúbené v každej šiestej slovenskej domácnosti.
Zadlženosť vzrástla
Tendenciu častejšie sa zadlžovať majú domácnosti s vyššími príjmami. V porovnaní s prvou vlnou zisťovania sa podiel zadlžených domácností zvýšil z 27 % na 34 %. V rámci eurozóny je to však stále nízka úroveň. Znamená to podľa Ondrovej, že Slovensko patrí naďalej k tým menej zadlženým krajinám.
Regionálne rozdiely
Najnižší priemerný príjem, 14,9 tis. eur, uviedli domácnosti zo Žilinského kraja. Naopak, ročný príjem nad 16 tis. vykázali jedine bratislavské domácnosti. Najviac, 4,6 tis. eur, za potraviny utratili domácnosti z Bratislavského kraja, čo je až o 906 eur viac, ako vynaložila priemerná košická domácnosť. Jediným krajom, v ktorom si domácnosti dokážu odložiť v priemere viac ako 2 tis. eur za rok, je Prešovský. Až o polovicu menšie úspory majú domácnosti z Nitrianskeho kraja. Najnižší podiel domácností vlastniacich auto nájdeme v Košickom kraji. Najviac, naopak, v bratislavskom regióne.
