Na viac ako osem mesiacov majú úspory zamestnanci z odboru informačných technológií.
Takmer štvrtina Slovákov má pri strate zamestnania úspory len na jeden mesiac. Viac ako osem mesiacov môžu žiť bez pravidelného príjmu zo zamestnania pracovníci z oblasti informačných technológií. Na viac než pol roka majú úspory zamestnanci zo sektora stavebníctva a príslušníci uniformovaných zborov.
Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Kantar TNS pre firmu Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov. V prieskume zisťovali, na ako dlho zamestnancom z rôznych odborov vystačia úspory v prípade straty príjmu z práce.
Dôležitá je prevencia
Najčastejším dôvodom finančných problémov je podľa Kruku strata zamestnania alebo dlhodobá choroba. Následne môžu ľuďom chýbať prostriedky na splácanie dlhov aj bežnú prevádzku domácnosti.
“Najlepšou prevenciou neschopnosti splácať úvery v prípade nečakaných udalostí je priebežné vytváranie finančnej rezervy aspoň vo výške trojmesačného platu, ktorú má podľa nášho prieskumu jedna tretina opýtaných zo všetkých odborov,” uviedla hovorkyňa spoločnosti Kruk Jana Žaludová.
Spoliehame sa na úspory a partnera
V prípade straty zamestnania sa ľudia spoliehajú predovšetkým na úspory, ďalej na príjem svojho partnera či partnerky a potom taktiež na príležitostnú prácu. Pracovníci IT a finančníctva viac než iné profesie čerpajú financie najmä zo svojich úspor, uvádza to 43 % pracovníkov z oblasti IT a 38 % z oblasti finančníctva.
Dôležitým náhradným zdrojom príjmu sú taktiež príležitostné zákazky, najmä pre pracujúcich v sektore dopravy a medzi príslušníkmi uniformovaných zborov. Celkovo 38 %, resp. 35 % respondentov zo zdravotníctva a zo sektora služieb uvádza, že svoje náklady pri výpadku pravidelnej mzdy riešia pomocou príjmov partnera či partnerky.
Zmena životného štýlu
Respondenti prieskumu, ktorí majú počas ostatných troch rokov stabilné zamestnanie, vo veľkej väčšine a naprieč všetkými odbormi vyjadrujú ochotu vzdať sa v prípade straty príjmov z práce niektorých svojich potešení a znížiť svoje výdavky. V skutočnosti je však zmena životného štýlu oveľa ťažšia.
„V prípade skutočnej straty zamestnania adekvátne reagujú predovšetkým zamestnanci zo sektora obchodu, ktorí výrazne obmedzia svoje výdavky za nákupy tovaru a služieb pre radosť,“ dopĺňa Jana Žaludová.