Podľa parlamentom schváleného a prezidentom podpísaného rozpočtu by mala verejná správa na Slovensku v roku 2019 dosiahnuť prvýkrát vyrovnané hospodárenie.
Rozpočet na budúci rok, ktorý počíta s vyrovnaným hospodárením verejnej správy, odobril svojím podpisom aj prezident SR Andrej Kiska. Zavŕšil tak legislatívny proces historicky prvého slovenského návrhu rozpočtu, podľa ktorého by subjekty verejnej správy nemali hospodáriť so schodkom. Podľa trojročného plánu verejných financií by pritom malo Slovensko najbližšie dva roky hospodáriť s vyrovnanou bilanciou, v roku 2021 sa zatiaľ plánuje mierny rozpočtový prebytok 0,2 % hrubého domáceho produktu.
Verejný dlh by mal klesať
Súčasne so zlepšovaním salda verejných financií by sa pritom mal zlepšovať aj pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu. Rezort financií predpokladá, že dlh verejnej správy bude postupne klesať z tohtoročných očakávaných 48,7 % HDP na budúcoročných 47,3 % až k úrovni 44,8 % v roku 2021. Úroveň dlhu by sa tak mala dostať pod spodnú hranicu sankčného pásma dlhovej brzdy a zostať by tam mala až do konca rozpočtovaného horizontu.
Rozpočtovým plánom výrazne napomáha pozitívny ekonomický vývoj. Samotný rozpočet je postavený na oficiálnej makroprognóze, podľa ktorej hospodárstvo Slovenska v budúcom roku porastie o 4,5 %, keď sa očakáva opätovné zrýchlenie exportu vďaka nábehu novej produkcie a zvyšovaniu výroby v automobilových závodoch. Vznikať by mali ďalšie desaťtisíce pracovných miest, miera nezamestnanosti by mala prepisovať nové historické minimá a do roku 2021 klesnúť pod 6 %. Nominálne mzdy by mali v budúcom roku rásť vyše 6-percentným tempom.
V rozpočte je pritom zahrnutá aj väčšina vládnych opatrení. Zapracovaný je aj zatiaľ návrh na zavedenie odvodu pre obchodné reťazce, ale tiež zmeny v registračných pokladniach či spotrebnej dani z minerálnych olejov. V návrhu je tiež zabezpečené krytie 10-percentného rastu miezd, ako aj ďalších dohôd týkajúcich sa zvyšovania platov vo verejnej správe. V rozpočte sú tiež rezervy na ďalšie vládne priority ako zavedenie bezplatného stravovania na školách, rekreačné šeky, zvýšenie vianočného príspevku, zvýšenie daňového bonusu či zníženie sadzby DPH na ubytovanie.
Vláda vytvorila aj rezervy
Súčasťou návrhu sú však aj ďalšie rezervy. Pre rok 2019 sa totiž počíta s rezervou na prípadné investície a infraštruktúrne projekty. Ďalšiu rezervu na nasledujúce roky rezort financií nazval Rezerva na vývoj ekonomického cyklu a opisuje ju ako nealokované zdroje v rámci priestoru, ktorý vytvára fiškálny rámec. Ide o sumu 180 mil. eur pre rok 2020 a 500 mil. eur pre rok 2021.
Samotný štátny rozpočet na budúci rok, ktorý parlament schválil vo forme zákona a prezident podpísal, počíta s celkovými príjmami na úrovni 15,498 mld. eur, celkové výdavky by mali dosiahnuť 17,636 mld. eur a schodok štátneho rozpočtu na rok 2019 sa rozpočtuje na úrovni 2,138 mld. eur.
