Každý má inú štartovaciu líniu, iné možnosti investovať, inú predstavu o výnose a hlavne iný prístup a akceptáciu rizík.
Ako povedal analytik Across Private Investments Dominik Hapl, preto nie je celoplošné pravidlo, ako rozdeliť úspory, ktoré by platilo pre každého.
Miliardy na bežných účtoch
Čo však podľa neho platí pre každého, je diverzifikácia investícií a že sa treba o investovanie zaujímať a je jedno v akom veku.
V súčasnosti majú Slováci na bežných účtoch približne 43 mld. eur. „Tento rok prídu minimálne o štyri miliardy ich kúpnej sily. To je obrovské množstvo peňazí,“ skonštatoval analytik. Ich správnym investovaním by mohli každý rok podľa neho zhruba 2 či 3 miliardy eur zarobiť.
Sulíkova SaS chce zmeniť zdaňovanie investícii a kryptomien, novela rieši tri okruhy problémov
To, čo je výborná rada pre jedného, nemusí byť podľa Hapla pre druhého. Záleží prioritne od rizikového profilu investora.
Ak je niekto v pokročilom veku, bojí sa kolísania úspor a nechce mať stres z toho, či sa trhy vyvíjajú nahor, alebo nadol, tak pre neho akciové trhy možno nie sú vhodné.
Úspory len prehadzujeme
„Je prirodzené, že s čím ľudia nemajú skúsenosť a nerozumejú tomu, toho sa boja. A tak radšej neinvestujeme a prehadzujeme úspory medzi termínovanými vkladmi, aj keď je jasné, že celoživotné bohatstvo nedokážu udržať, nieto ho ešte rozumne zhodnotiť,“ myslí si analytik.
Ak niekto vo veku 30 rokoch zainvestujete 10-tisíc eur a každý mesiac investuje ďalších 200 eur na dôchodok, vo veku 65 rokov bude podľa Hapla odchádzať s portfóliom viac ako 500-tisíc eur.
„Samozrejme, ak sa mu podarí udržať priemerný ročný výnos na úrovni 8 %, čo diverzifikované portfólio za posledných 100 rokov dosahuje. Ak by tieto vklady len sporil a neinvestoval do dôchodku, odchádza s necelými 100 000 eurami,“ dodal analytik.
