Zavedenie stropu na penzijný vek okrem poslancov za Smer-SD podporili poslanci za SNS, Sme rodina, ĽS Naše Slovensko, traja poslanci za Most-Híd a nezaradení poslanci Alena Bašistová, Rastislav Holúbek, Juraj Kolesár, Peter Marček a Martina Šimkovičová.
Parlament schválil ústavný zákon od poslancov za Smer-SD, ktorým sa od júla tohto roka zavedie strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, bude môcť ísť do penzie najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi bude mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.
Za schválenie ústavného zákona hlasovalo 91 poslancov, 37 bolo proti a 15 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Zavedenie stropu na penzijný vek okrem poslancov za Smer-SD podporili poslanci za SNS, Sme rodina, ĽS Naše Slovensko, traja poslanci za Most-Híd a nezaradení poslanci Alena Bašistová, Rastislav Holúbek, Juraj Kolesár, Peter Marček a Martina Šimkovičová.
V ústave bude aj druhý pilier
Schválený ústavný zákon obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Do ústavného zákona vložili poslanci za Smer-SD aj ustanovenia o minimálnej mzde. V návrhu ústavného zákona sa uvádza, že „každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda“. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon.
K ústavnému zastropovaniu dôchodkového veku má zásadné výhrady Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Upozornila na to, že výška novopriznaných dôchodkov sa v porovnaní so súčasnou legislatívou do budúcnosti automaticky zníži takmer o 10 %, a to následkom menšieho počtu odpracovaných rokov u ľudí odchádzajúcich do dôchodku. Keďže sa zvýši počet dôchodcov a výkonnosť ekonomiky bude pre nižší počet ekonomicky aktívnych ľudí nižšia, na vykrytie vyšších výdavkov na dôchodky bude potrebné nájsť dodatočné príjmy. Podľa RRZ by mohlo ísť o zvýšenie odvodov, daní, zníženie iných výdavkov verejnej správy alebo zníženie samotnej výšky dôchodkov nad rámec ich zníženia vplyvom kratšej kariéry.
Zamestnávatelia nesúhlasia
Zastropovanie penzijného veku podrobili ostrej kritike aj zamestnávatelia. Tento krok podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) ohrozí stabilitu verejných financií a budúcim dôchodcom zabezpečí výrazne nižšie dôchodky, ako je to v súčasnosti. Opatrenie považujú za analyticky nepodložené, nezohľadňujúce dopady na ekonomiku, podnikateľské prostredie, verejné financie a v konečnom dôsledku ani na domácnosti. Zavedenie dôchodkového stropu považujú firmy za krajne nezodpovedné a v budúcnosti naň môžu doplatiť podľa stanoviska RÚZ široké vrstvy občanov, vrátane dôchodcov.
Veľké výhrady má aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Tento krok považuje komora za absolútne neadekvátny a nezodpovedajúci predstavám o fungovaní dobrého a stabilného dôchodkového systému. „Súčasný systém naviazania veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku života človeka, tzv. automatický mechanizmus, považujeme za funkčný vzhľadom na ekonomický a demografický vývoj populácie,“ uviedla SOPK. Terajší systém zvyšovania penzijného veku hodnotí komora ako adekvátny. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka označil zavedenie ústavného stropu na dôchodkový vek za politický marketing.
Zastropovaním penzijného veku sa chcú politici na úkor budúcnosti zapáčiť voličom, tvrdí šéf DSS
Zastropovaním veku odchodu do dôchodku na 64 rokov sa občania stali obeťami nezodpovedného pokusu politikov, ako sa na úkor budúcnosti zapáčiť dnešným voličom. V reakcii na zastropovanie veku odchodu do dôchodku to uviedol generálny riaditeľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) Poštovej banky Martin Kaňa. Noví penzisti tak podľa neho budú na dôchodku v priemere dlhšie, než ich predchodcovia. Výsledkom bude, že ich oproti pôvodnému systému pribudne, kým pracujúcich ľudí bude menej. „Slovenská populácia starne a kým dnes na jedného dôchodcu pripadá 2,5 pracujúceho človeka, v roku 2070 ich bude ešte o jedného menej. Z toho vyplýva jediné: penzie sa buď znížia, alebo ich bude musieť dotovať štát,“ upozornil.
Ďalšou možnosťou podľa šéfa DSS je, že štát vykryje straty v dôchodkovom systéme vyššími daňami a odvodmi, čím zníži životnú úroveň pracujúcich ľudí. Na nové pravidlá totiž ľudia doplatia podľa odhadov o desať až dvadsať rokov. „Teda vtedy, keď už tí, čo tento experiment presadili, s vysokou pravdepodobnosťou pri moci nebudú. Problém s financovaním dôchodkov tak budú musieť riešiť penzisti a politici budúcnosti,“ tvrdí Kaňa. Problém sa podľa neho týka aj tých, ktorých penzia v najbližších dekádach ešte čaká. „Môžeme sebecky dúfať, že sa nám na dôchodky poskladajú naše deti, ktorým štát zvýši dane a odvody, a tým zníži ich životnú úroveň,“ varuje.
Jediným riešením ako nezostať v neistote, je podľa šéfa DSS Poštovej banky na dôchodok si dobrovoľne šetriť v druhom či treťom pilieri alebo inou formou. Upozorňuje však na to, že každý rok na Slovensku pribúda približne 80 tisíc absolventov škôl, pričom len tretina z nich vstupuje do druhého piliera. „Ostatní veria v ‚štátne istoty‘,“ dodal.
Schválenie ústavného zákona o zavedení stropu na dôchodkový vek oceňuje predsedníctvo Odborového zväzu KOVO. „Sme veľmi radi, že tento návrh prešiel aj v druhom a treťom čítaní v parlamente a ďakujeme za podporu našej snahy nielen poslancom, ale aj všetkým ľuďom, ktorí podpísali petíciu za referendum o zastropovaní dôchodkového veku,“ uviedli kováci v tlačovej správe. Petičnú akciu, počas ktorej kováci vyzbierali 290 tisíc podpisov za referendum o stanovení hranice pre dôchodkový vek, tak OZ KOVO ukončuje.
