Za nedostatočným počtom hlasov v júni videl minister financií aj vtedajší futbalový zápas Slovenska na majstrovstvách Európy.
Slovenskému parlamentu sa v stredu na druhý pokus podarilo schváliť dokumenty súvisiace s účasťou krajiny v Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Prvý pokus v júni nevyšiel zo zaujímavého dôvodu. Minister financií Peter Kažimír hovorí, že materiál nezískal pri hlasovaní dostatočný počet hlasov kvôli tomu, že počas hlasovania hrali slovenskí futbaloví reprezentanti vo Francúzsku dôležitý zápas proti Rusku, čomu zrejme dali prednosť aj niektorí koaliční poslanci.
Návrh na vyslovenie súhlasu s Protokolom o zmene a doplnení dohody o založení MIB a jej štatútu pritom vládny kabinet schválil ešte pred dva a pol rokom. Na rokovanie parlamentu ho predložil až v spomínanom júni, po odsúhlasení všetkými členskými krajinami MIB. Dôvodom zmeny zakladajúcich dokumentov MIB je podľa rezortu financií, že od vzniku banky v roku 1970 boli iba kozmeticky upravené v roku 1990. Boli vypracované za odlišných okolností a nezodpovedajú súčasnej medzinárodnej a národnej politicko-ekonomickej realite.
Zmení sa riadiaca štruktúra
Medzi kľúčové zmeny navrhované v zakladajúcich dokumentoch banky patrí podľa rezortu financií zavedenie trojúrovňovej riadiacej štruktúry podľa príkladu iných medzinárodných finančných inštitúcií a zmena systému hlasovania tak, aby bral do úvahy rôzne podiely členských krajín v splatenom základnom imaní banky a zároveň ochraňoval záujmy malých akcionárov. Ministerstvo navrhlo zmeny podporiť najmä vzhľadom na relatívne silnú pozíciu Slovenska v Rade MIB v porovnaní s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a tiež pre zloženie členských krajín. „Viaceré predstavujú vysoko zaujímavé trhy pre slovenské hospodárske subjekty,“ píše sa v materiáli rezortu financií. Okrem Slovenska sú pritom členmi MIB Česká republika, Rusko, Vietnam, Mongolsko, Kuba, Bulharsko a Rumunsko.
Dobré postavenie Slovenska v rámci MIB podčiarkuje aj skutočnosť, že Bratislava je prvým miestom mimo Ruska, kde vznikla kancelária banky. Slovensko je tiež trhom, kde MIB ešte v roku 2014 emitovala prvýkrát dlhopisy mimo Ruska. Zaujímavosťou je aj fakt, že koncom minulého roka sa vláda prostredníctvom ministra financií Petra Kažimíra rozhodla na post podpredsedu MIB nominovať vtedajšieho opozičného politika Jozefa Kollára. Ako dôvod ministerstvo financií vtedy uviedlo dlhoročné skúsenosti Kollára vo vysokých riadiacich funkciách finančného a bankového sektora. Kollár pôsobil v stranách SaS a Skok.
Podiely krajín v MBHS sa prerozdelia
Poslanci v stredu takisto odsúhlasili protokol, ktorým sa majú zmeniť pomery v ďalšej medzinárodnej banke so sídlom v Rusku, a to v MBHS. Na základe tohto protokolu sa majú prerozdeliť podiely členských krajín na upísanom základnom kapitáli po vystúpení Maďarska a Kuby z banky. Pôvodný upísaný základný kapitál banky v sume 400 mil. eur má byť zachovaný a medzi aktuálne členské krajiny sa má prerozdeliť pomerne podľa veľkosti ich podielov v splatenom základnom kapitáli. Podiel Slovenska na upísanom základnom kapitáli sa tak má zvýšiť zo 6,00 % na 6,67 %. Členskými krajinami MBHS sú v súčasnosti Bulharská republika, Česká republika, Vietnamská socialistická republika, Mongolsko, Poľská republika, Ruská federácia, Rumunsko a Slovenská republika.
