- aktualizované 5. júna 12:14
Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v prvom štvrťroku medziročne znížil o 3,7 %. Pokles výkonu ekonomiku v stálych cenách bol podľa Štatistického úradu SR o niečo nižší ako naznačoval rýchly odhad HDP zverejnený v mesačnom predstihu. Napriek tomu prišiel podľa úradu zásadný obrat. Po desiatich rokoch nepretržitého rastu slovenská ekonomika medziročne oslabila.
Kľúčové odvetvia zaznamenali pokles výkonu už v prvých mesiacoch roka, následne ďalšie oslabenie spôsobilo vyhlásenie mimoriadnej situácie a prijatie opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19. Výsledkom bol pokles hlavných makroekonomických ukazovateľov.
HDP po očistení o sezónne vplyvy bol v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2019 reálne nižší o 5,2 %. V bežných cenách objem HDP dosiahol 21,485 miliardy eur pri medziročnom poklese o 0,8 %. Hrubá pridaná hodnota klesla medziročne o 3,5 %.
Viaceré odvetvia v poklese
Zníženie výkonnosti zaznamenali viaceré odvetvia, z toho kľúčové odvetvie priemyslu о 3,5 %. Poklesu sa nevyhli ani viaceré odvetvia služieb, najviac finančné a poisťovacie činnosti o 42,1 %, stavebníctvo o 25,2 %, umenie, zábava a rekreácia, ostatné činnosti o 6,8 %, odborné, vedecké a technické činnosti о 5,7 %.
Medziročne vyššiu pridanú hodnotu si udržali odvetvia verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci o 5,5 %, informačných a komunikačných činností o 5,3 %, pôdohospodárstva o 1,8 %. Prvýkrát od roku 2016 sa znížil aj výber čistých daní z produktov, v 1. štvrťroku ich pokles dosiahol 4,8 %.
Vplyv pandémie
Šíriaca sa pandémia COVID-19 a zatváranie európskych ekonomík podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka zasiahlo slovenskú ekonomiku v dôsledku jej štruktúry, najmä vysokej otvorenosti a závislosti na automobilovom priemysle, výraznejšie ako väčšinu ostatných ekonomík EÚ.
Stalo sa tak podľa analytika aj napriek tomu, že pandémia COVID-19 mala na Slovensku v porovnaní s väčšinou ostatných európskych krajín zatiaľ len veľmi mierny priebeh, či už v počte nakazených, tak aj v počte úmrtí.
Výhľady sú horšie
Výhľad slovenskej ekonomiky na druhý štvrťrok je pritom podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu ešte horší. Aprílové tržby v maloobchode medziročne poklesli o 14,3 %, podobne ako v najhoršom mesiaci roka 2009. Obrat v reštauráciách a pohostinstvách zaknihoval za rovnaké obdobie viac ako dvojpätinový pokles, predaje a opravy áut takmer polovičný a tržby v ubytovaní vykázali prepad tržieb až o takmer 85 %.
„V máji a júni sa tento obrovský pokles podľa našich očakávaní vymaže len čiastočne a ročný prepad HDP dosiahne možno až 17-18 %. V druhej polovici roka by sa už ročný pokles HDP mohol zmierňovať,“ uvádza Lehuta.
Napriek postupnému odznievaniu pandémie a uvoľňovaniu niektorých prísnych opatrení, v druhom štvrťroku ešte zásadnejšie oživenie ekonomickej aktivity neočakáva ani UniCredit Bank. „Pokles HDP by sa tak mal ďalej prehlbovať a atakovať historické rekordy výrazne v pásme dvojciferného medziročného poklesu,“ uvádza Koršňák. Ďalší vývoj bude podľa neho závislý najmä od vývoja pandémie.
Sú rôzne scenáre
V optimistickom scenári UniCredit Bank predpokladá, že ekonomická aktivita by sa mohla postupne obnovovať. Ani v tomto prípade sa však slovenskej ekonomike v priemere v tomto roku pravdepodobne nepodarí podľa Koršňáka vyhnúť dvojcifernému poklesu a straty sa jej plne podarí vymazať najskôr až v závere budúceho roka, pravdepodobnejšie až v úvode roka 2022.
Vylúčený nie je ani scenár opätovného návratu pandémie, tzv. druhej vlny. „V závislosti od jej časovania by sme potom pozorovali opätovné zníženie ekonomickej aktivity a oddialenie zotavenia, pričom obnova dôvery v ekonomike, a teda i ekonomického rastu, by v tomto prípade mohla byť výrazne pomalšia,“ dodal Koršňák.
