Pod heslom Panama Papers informovali médiá po celom svete o firmách v daňových rajoch, v ktorých politici, podnikatelia či rôzni prominenti „ukryli“ vysoké finančné čiastky.
Po správach o úniku dokumentov o finančných operáciách so schránkovými firmami v Paname prisľúbila vláda stredoamerickej krajiny spoluprácu pri objasňovaní odhalených prípadov. Informovala o tom v noci na pondelok agentúra DPA. „Panamská vláda zastáva politiku nulovej tolerancie vo všetkých oblastiach práva a finančníctva, v ktorých sa nepracuje s najvyššou mierou transparentnosti,“ uvádza v nedeľu zverejnené vyhlásenie panamskej prezidentskej kancelárie.
Dôkazom má byť aj to, že Pracovná skupina pre finančné opatrenia proti praniu špinavých peňazí (GAFI) pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Panamu nedávno vyškrtla zo svojej „sivej“ listiny. Na tej sa nachádzajú štáty, ktoré nespĺňajú určité kritériá pri medzinárodnej výmene finančných a daňových informácií, píše DPA.
Panamské dokumenty
Pod heslom Panama Papers (Panamské dokumenty) informovali v nedeľu večer médiá po celom svete o firmách v tzv. daňových rajoch, v ktorých politici, podnikatelia, rôzni prominenti, kriminálnici či športovci „ukryli“ vysoké finančné čiastky.
Informácie pochádzajú z obrovského úniku 11,5 milióna dokumentov panamskej právnickej kancelárie Mossack Fonseca. Podľa správ ukazujú, ako pomáhala klientom prepierať peniaze, vyhýbať sa sankciám a unikať plateniu daní, ako aj jej spojenie okrem iných so 72 súčasnými alebo bývalými šéfmi štátov, vrátane diktátorov.
Anonymný zdroj
Dokumenty získali od anonymného zdroja nemecké noviny Süddeutsche Zeitung, ktoré ich odovzdali Medzinárodnému konzorciu investigatívnych žurnalistov (ICIJ) so sídlom vo Washingtone a ďalším 107 médiám v 78 krajinách sveta na analýzu.
Doklady prinášajú informácie o 214 488 offshore spoločnostiach spojených s ľuďmi vo viac ako 200 krajinách a teritóriách, napríklad s rodinami a spolupracovníkmi bývalého egyptského prezidenta Husního Mubaraka, zvrhnutého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího či sýrskeho prezidenta Bašára Asada a mnohých ďalších.
Podľa BBC odhaľujú tiež prepieranie peňazí ruskou bankou, ktoré zahŕňa blízkeho priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, či nekalé praktiky islandského premiéra Sigmunda Gunnlaugssona v roku 2007.
Úplný zoznam by mal byť v máji
ICIJ, nezisková organizácia sídliaca vo Washingtone, uviedla, že úplný zoznam firiem a ľudí s nimi spojených zverejní začiatkom mája. Údaje podľa nej pochádzajú z obdobia takmer štyroch desaťročí, od roku 1977 do konca roku 2015.
Süddeutsche Zeitung (SZ) vyjadrili presvedčenie, že tieto dokumenty sú pravé. Mníchovský denník dostal za niekoľko mesiacov približne 2,6 terabytov dát – teda viac, ako by sa vošlo na 600 DVD. „Pokiaľ vieme, je to najväčší únik, na akom kedy novinári pracovali,“ povedal pre agentúru AP reportér SZ Bastian Obermayer.
Firmu Mossack Fonseca založili nemecký právnik Jürgen Mossack a panamský autor a právnik Ramón Fonseca v roku 1977. Medzičasom má kancelárie po celom svete a patrí k najväčším „tvorcom“ schránkových spoločností, uviedli SZ.
Firma sa bráni
Ramón Fonseca v reakcii v televízii TVN obvinenia voči svojej firme odmietol s tým, že spoločnosť nepomáha pri praní peňazí ani daňových únikoch. Mossack Fonseca podľa neho len zakladá firmy a predáva ich bankám, správcom majetku alebo právnikom, obchodné vzťahy s konečnými klientmi nemá.
Fonseca priznal, že časť z dokumentov zverejnených médiami pochádza z jeho kancelárie. „Hackli nás. To je trestný čin,“ dodal podľa DPA bývalý poradca panamského prezidenta Juana Carlosa Varelu.
Spravodajský program Tagesschau nemeckej verejnoprávnej televízie ARD na svojej webovej stránke zdôraznil, že existujú mnohé legálne možnosti využitia offshorových firiem a nadácií: „Politicky exponované osoby môžu z právneho i morálneho hľadiska konať korektne, keď ich využívajú.“ V takýchto prípadoch však spravidla možno hovoriť o potrebe objasnenia, aj keď platí prezumpcia neviny.
Süddeutsche Zeitung k tomu dodali, že všeobecne platí, že vlastníctvom takejto firmy nie je samo o sebe nelegálne. Avšak „kto sa rozhliadne po Panamských dokumentoch, veľmi rýchlo zistí, že v prevažnom počte prípadov ide najmä o jedno: zastrieť, komu firma skutočne patrí“.
