V súčasnosti vo svete výrazne rastie popularita pasívneho investovania, a to aj na úkor aktívnych fondov. Ide o tzv. ETF fondy, teda pasívne spravované fondy obchodovaných na burze. Ako pre agentúru SITA povedal finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik, na Slovensku je povedomie o pasívnom investovaní zatiaľ minimálne. No analytik vníma pasívne fondy za rizikovejšie a nie je určené pre každého.
Ako povedal Hiroki Sampei zo spoločnosti Fidelity v Japonsku, vo svete investícií panuje mýtus, že aktívne a pasívne investovanie je tak odlišné, že investori si musia vybrať výhody len jedného z nich. V skutočnosti ale podľa neho platí, že aktívny prístup a analýzy môžu obohatiť pasívne investovanie do indexov a zvýšiť tak výnosy pre investorov. Cieľom tohto modelu je podľa spoločnosti Fidelity zvýšiť indexové výnosy angažovaním sa vo vybraných spoločnostiach, ktoré majú veľkú váhu v indexoch a majú zároveň potenciál ťažiť z konštruktívneho prístupu externých analytikov.
Nižšie poplatky
Slováci, ktorí pasívne investovanie poznajú, ho uprednostňujú podľa Búlika predovšetkým kvôli vyšším výnosom a zároveň výrazne nižším priebežným poplatkom. Tie sú podľa analytika často aj päť a viacnásobne nižšie ako majú klasické aktívne fondy. „Avšak, pri investovaní do pasívnych fondov platí, že keďže nie sú aktívne spravované, tak pri recesii či kríze poklesne ich hodnota rovnako, ako poklesne index, na ktorý sú „zavesené“. A to vnímame ako veľké riziko pre väčšinu bežných investorov, teda takých, ktorí investujú zopár desiatok alebo aj stoviek eur mesačne,“ povedal Búlik.
Riziko spočíva podľa neho v tom, že prudké či hlboké poklesy pasívnych fondov, ktoré nemajú správcu, ktorý by ich včasným predajom akcií zastavil, investori jednoducho emocionálne neunesú. A z fondov tak vyberú svoje peniaze v najmenej vhodnej dobe, teda keď budú trhy blízko svojho dna. „Preto je ideálne nepodľahnúť čaru pasívnych fondoch, ktoré sa v časoch rastu trhov javia ako ideálny spôsob investovania, ale mať svoje portfólio vždy diverzifikované, tak aby obsahovalo investície ako do aktívnych, tak aj pasívnych fondov,“ skonštatoval Búlik.
Zmiešaný prístup
Z pohľadu emocionálneho rizika sa zmiešaný prístup javí podľa analytika ako zaujímavý. Ak dokáže skombinovať aktívny prístup s pasívnym investovaním, môže to byť zlatá stredná cesta pre 90 % aj slovenských klientov. Môže im totiž priniesť vyššie výnosy vďaka pasívnemu investovaniu a zároveň ich uchrániť pred príliš prudkými poklesmi v časoch pádu trhov.
„Keďže je však takáto stratégia novinkou, odporúčam sledovať jej vývoj minimálne jeden až dva roky a investovať do nej až keď sa ukáže, či aj reálne funguje,“ upozornil Búlik. Dôležitá bude podľa neho aj otázka poplatkov. „Ak by priebežné poplatky za takúto investičnú stratégiu boli napríklad tri až päťkrát vyššie ako majú samotné pasívne fondy, dostanú sa na úroveň aktívnych fondov a môžu tak pohltiť väčšiu časť ziskov. A to by pre investorov nebola dobrá správa,“ dodal Búlik.
