Koronakríza stiahla aj slovenskú ekonomiku do recesie a negatívne ovplyvnila trh práce. Druhá vlna pandémie preto vyvoláva patričné obavy. Ešte na začiatku tohto roka v rámci spotrebiteľského barometra Štatistického úradu SR očakávalo zhoršovanie ekonomickej situácie 40 % domácností, aktuálne je pesimistických už 61 %. Negatívne očakávania sa týkajú aj nášho trhu práce. Rastúcu nezamestnanosť totiž prognózuje až 82 % domácností a len minimálne 4 percentá si myslia, že by mohla tento rok klesnúť.
Zaujímavý je podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej aj pohľad na to, aký vývoj cien Slováci predpovedajú. Pocitová inflácia je takmer vždy vyššia ako tá reálna, to znamená, že ľudia majú zväčša pocit, že ceny rastú rýchlejšie, ako je to v skutočnosti. Platí to aj v súčasnosti, keď rast cien spomaľuje, a zrejme to tak bude podľa analytičky aj po zvyšok roka. Napriek tomu až 34 % Slovákov predpokladá, že ceny v obchodoch budú v nadchádzajúcom období rásť rýchlejšie ako doteraz. A rovnaké percento si myslí, že zdražovanie bude pokračovať rovnakým tempom ako v súčasnosti.
Očakávané zhoršenie
Azda najzaujímavejším je podľa Glasovej pohľad Slovákov na ich finančnú situáciu v podmienkach koronakrízy. Až 28 % našich domácností očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. V porovnaní so začiatkom roka, keď bol tento podiel len na úrovni 17 %, je to výrazné zhoršenie. Ale oproti jarným mesiacom, keď u nás pandémia vypukla, nastal výrazný posun vpred, keďže v apríli bola pesimisticky naladená až takmer polovica našich domácností.
Slováci sú pomerne sporivý národ. V súčasnom krízovom období sú však opatrní a až 56 % si myslí, že nebudú schopní tvoriť úspory. Optimisticky naladená je len zhruba tretina Slovákov, ktorí si myslia, že budú schopní odkladať si nejaké to euro do rezervy. Podiel sporivých domácností sa ale z dlhodobého hľadiska zvykol držať podľa Glasovej na úrovni okolo 40 %.
Sporiacich ubudlo
Kríza sa podpísala aj pod zhoršenie finančných možností slovenských rodín. Ubudlo totiž tých, ktorí sporia, a naopak, pribudlo tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. Kým v úvode roka si dokázalo sporiť 50 % slovenských domácností, kríza spôsobila ich pokles na 45 %. Aktuálne sa podiel mierne zvýšil na 48 %. Schopnosť domácností vytvárať úspory je podľa Glasovej dôležitá aj pre celú ekonomiku. Nasporené prostriedky totiž môžu výhodne investovať, uložiť do bánk alebo použiť na kúpu finančne náročnejších tovarov.
Podiel ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate, je na Slovensku vo všeobecnosti pomerne vysoký. Pred krízou to bolo 33 až 34 % domácností. Po kríze sa ich podiel zvýšil na 36 %. Po vypuknutí pandémie sa zvýšil aj podiel domácností, ktoré žijú na dlh alebo vyberajú svoje úspory na úroveň 16 % respondentov. Pozitívom však podľa Glasovej je, že aktuálne toto číslo opäť kleslo na svoju predkrízovú hodnotu 14 %.
