Najdepresívnejší deň roka, tzv. Blue Monday, pripadá tento rok na 15. januára. Každoročne sa práve tretí januárový pondelok označuje za deň, pre ktorý je typická pochmúrna nálada. Tú ovplyvňujú krátke dni a skoré stmievanie, väčšinou nepriaznivé počasie. Tiež je to len pár dní, čo sa skončili vianočné sviatky s dovolenkou a do ďalšej je ďaleko.
No a v neposlednom rade nikoho neteší vyprázdnená peňaženka po nedávnych nákupoch vianočných darčekov. Všetky tieto aspekty pospájal do vzorca britský psychológ Cliff Arnall v roku 2005 a tak vznikol pojem Blue Monday.
Sviatky finančne vyčerpávajú
Pre mnohých ľudí môže byť január skutočne náročné obdobie. O to viac, že vlaňajšok poznačila pretrvávajúca inflácia, zdražovanie tovarov, služieb či energií a nižšie reálne mzdy.
Vplyvom náročného uplynulého roka pritom podľa prieskumu 2muse pre 365.bank v decembri až tri pätiny Slovákov avizovali, že budú mať skromnejšie sviatky a krotiť sa budú nielen pri nákupe darčekov, ale aj potravín. Dokonca dve pätiny našincov sa priznali, že pre nakupovanie darov pre blízkych budú nútení siahnuť na svoje úspory.
Daňový bonus na zaplatené úroky z hypotéky nie je pre každého. Kto má nárok?
„Už pred koncom minulého roka bola finančná situácia u mnohých Slovákov napätá. V porovnaní s rokom 2022 až 60 percentám klesli úspory a tretina populácie nemá žiadnu finančnú rezervu. Prvé januárové týždne teda môžu mnohí prežívať z viacerých dôvodov ako zložité obdobie a tzv. Blue Monday je toho symbolom,“ konštatuje hovorkyňa 365.bank Linda Valko Gáliková.
Nemali by sme však tomu podľa nej prepadnúť. Práve naopak. Začiatok nového roka by sme mohli vnímať ako šancu na zmenu, určite aj na zlepšenie svojej finančnej situácie. Odborníci bežne pripomínajú, že medzi najväčšie stresové faktory spôsobujúce duševné napätie patria práve peniaze.
Či už je to zadlženosť, vysoké náklady na život alebo nízky príjem, to všetko Slovákom spôsobuje nepríjemné pocity úzkosti, ktoré sa môžu zhoršiť práve v zimnom období, po sviatkoch a s nahromadenými pracovnými povinnosťami či novoročnými výzvami.
Správne finančné predsavzatia
Začiatok roka môže byť preto dobrým odrazovým mostíkom pre nové riešenia finančnej situácie. Nielen predsavzatie viac sporiť, ale napríklad aj rozhodnutie začať dlhodobo investovať nás môže upokojiť. Veľmi podstatným opatrením je tvorba finančnej rezervy, ktorú môžeme kedykoľvek použiť v nečakaných nepriaznivých životných situáciách.
Potrebu tvoriť si takúto železnú rezervu si uvedomuje až 9 z 10 Slovákov. Avšak v praxi to zatiaľ vyzerá inak a len približne desatina našincov má odloženú sumu do 5 000 eur. Až 66 % percent populácie má pritom rezervu len do výšky 3 000 eur alebo žiadnu.
„Začiatok roka môže byť vhodným momentom podrobnejšie sa pozrieť na svoju finančnú situáciu a premyslieť si, aké výraznejšie výdavky nás tento rok čakajú, na čo si potrebujeme našetriť, či máme rezervy v odporúčanej výške a či myslíme aj na budúcnosť v podobe dlhodobého investovania,“ uvádza Linda Valko Gáliková.
Podľa jej slov by pritom mala byť súčasťou tohto plánovania aj optimalizácia bežnej spotreby, ktorá by nás mala vyjsť optimálne 40 % mesačného platu či záväzkov bankám, ktoré by v ideálnom prípade nemali prekročiť tretinu príjmu. Správne hospodárenie s financiami odbúrava častokrát zbytočný finančný stres a napomáha pocitu istoty a tým aj väčšej psychickej pohode.
Sporenie si na dôchodok
„Ak ušetrené peniaze neminiete na spotrebu, ale investujete ich, z dlhodobého hľadiska môžete získať desaťtisíce eur,“ hovorí investičný analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda.
Na taký odchod do penzie je potrebné myslieť už v predstihu, ideálne niekoľkých dekád vopred. „Nevieme čo bude o 30 rokov s prvým či s druhým pilierom. Každý človek si však vie prakticky kedykoľvek založiť svoj vlastný dôchodkový pilier, ktorý mu nikto nevezme a na ktorý sa bude môcť spoľahnúť. Stačí si vybrať vhodný investičný nástroj a začať si každý mesiac odkladať časť výplaty,“ hovorí Burda.
Mladí ľudia a ľudia v strednom veku majú pred sebou ešte dostatočne dlhý čas, počas ktorého si môžu sporiť do svojho vlastného dôchodkového piliera.
„Odporúčam im investovať do akciových fondov. Ide o rizikovejšiu investíciu, avšak ak má niekto pred sebou napríklad 20 rokov produktívneho veku, tak sa prakticky nemá čoho báť. Iné je to v prípade ľudí, ktorí plánujú odísť do dôchodku už v najbližších rokoch. V takom prípade sú už vhodnejšie konzervatívnejšie možnosti investovania,“ vysvetľuje Burda.
