Inflácia v eurozóne v júni spomalila potom, ako prudký rast cien energií spôsobený vojnou Iránu s USA vyhnal jej ukazovatele v predchádzajúcom období strmo nahor, čo zvyšuje šance, že Európska centrálna banka (ECB) nepristúpi k ďalšiemu zvyšovanie úrokových sadzieb.
Pomohol pokles cien palív
Spotrebiteľské ceny v 21‑člennej menovej únii vzrástli v júni medziročne o 2,8 percenta, čo je menej ako májové 3,2 percenta, informoval v stredu európsky štatistický úrad Eurostat. K zmierneniu prispelo najmä ochladenie cien palív po dohode USA a Iránu o ukončení vojny.
Extréme teplo dusí európsku ekonomiku, analytici varujú pred masívnym poklesom HDP
Po 10,8 percentom raste v predchádzajúcom mesiaci sa ceny energií v júni zvýšili len o 8,7 percenta. Spomalila aj inflácia potravín a služieb, na 1,6 percenta, resp. 3,2 percenta, pričom inflácia priemyselných tovarov zostala na 0,9-percentnej úrovni.
Nádej na zachovanie úrokov
Pre ECB je rozhodujúca jadrová inflácia, ktorá po májovom náraste na 2,6 percenta klesla späť na 2,4 percenta. Údaje posilnili nádeje, že banka na svojom júlovom zasadnutí nebude musieť opäť zvyšovať kľúčové úrokové sadzby.
Európska centrálna banka zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 2,25 percenta
„Zlepšujúci sa inflačný výhľad znamená, že nečakáme ďalšie zvýšenie sadzieb,“ komentoval najnovší vývoj Tomáš Dvořák z Oxford Economics. Šéfka ECB Christine Lagardeová minulý týždeň europoslancom povedala, že nie sú potrebné „razantné“ činy, keďže ceny energií klesajú a neobjavujú sa sekundárne efekty, napríklad tlak na rast miezd.
