Aktuálne extrémne horúčavy neohrozujú len životy a zdravie ľudí, ale predstavujú rastúce riziko pre európsku ekonomiku, keďže znižujú produktivitu a brzdia hospodársky rast v čase, keď kontinent zápasí s vysokými cenami energií.
Štrukturálne riziko
„Extrémne horúčavy sa stávajú štrukturálnym ekonomickým rizikom, ktoré výrazne ohrozuje Európu,“ uvádza sa v správe úverových analytikov európskej poisťovacej skupiny Allianz. Európa je podľa nich mimoriadne zraniteľná pre starnúcu populáciu, husto zastavané mestá s budovami, ktoré nie sú pripravené na extrémne teploty, a nízku mieru využívania klimatizácie, ktorú má zavedenú len 19 percent domácností v porovnaní s 90 percentami v USA.

V dôsledku horúčav odstavilo Francúzsko dva jadrové reaktory, chce ochrániť riečne ekosystémy
Vlny horúčav sú čoraz častejšie, keďže Európa sa otepľuje rýchlejšie než iné regióny. „Francúzsko funguje v spomalenom režime,“ upozornil nedávno šéf zamestnávateľskej organizácie Medef Patrick Martin
Kritická hranica
Analytici z Allianz Trade pritom identifikovali kritickú hranicu okolo 30 stupňov Celzia, nad ktorou pokles produktivity rapídne zrýchľuje. Podľa výpočtov agentúry AFP teploty nad 35 stupňov vo štvrtok trápili viac než 100 miliónov Európanov.

Ako sa správať v extrémnych horúčavách? Zdravotníci upozorňujú na kolaps z tepla, úpal či úrazy pri vode
Európska centrálna banka (ECB) pripomína, že letné horúčavy znižujú ekonomickú aktivitu, keďže fyzická práca je čoraz náročnejšia. Výskum ECB ukázal, že regionálna aktivita v lete klesá približne o jedno percento a pokles môže pretrvať až dva roky, pričom dosiahne mínus 1,5 percenta.
Guvernér francúzskej centrálnej banky Banque de France Emmanuel Moulin upozornil, že v strednodobom horizonte ide o jasný negatívny vplyv na rast.
Masívny pokles HDP
Extrémne teplo môže zvýšiť aj ceny potravín, keďže znižuje úrodu a narúša dodávateľské reťazce. ECB pripomenula, že suchá v roku 2022 zvýšili ceny potravín o 0,7 percentuálneho bodu, pričom výrazne utrpeli olivové háje.

Európske odbory žiadajú zavedenie „ochladzovacích prestávok“ pre pracovníkov počas horúčav
Podľa analytikov by opakovanie piatich najhorúcejších rokov z obdobia 2014 – 2024 do roku 2030 mohlo viesť ku kumulatívnym stratám HDP na úrovni 5 až 7 percent. Pre Francúzsko by to znamenalo výpadok vo výške 240 miliárd dolárov, pre Taliansko 147 miliárd, pre Nemecko 131 miliárd a pre Španielsko 120 miliárd. Výpadky daňových príjmov by pritom prišli v čase, keď si infraštruktúra a zdravotníctvo vyžadujú vyššie výdavky.
