Ziskovosť bánk meraná mierou návratnosti vlastného kapitálu medziročne síce klesla, no po očistení jednorazových vplyvov zostala približne na rovnakej úrovni.
Finančnému sektoru sa v uplynulom roku darilo. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska vlani rástol najrýchlejším tempom od prepuknutia poslednej finančnej krízy v roku 2008. Objem aktív finančného sektora dosiahol takmer 113 mld. eur pri medziročnom raste o necelých 7 %. Vývoj finančného sektora v najvýraznejšej miere ovplyvnil bankový sektor, ktorý tvoril približne 70 % aktív finančného sektora.
Priaznivý ekonomický vývoj v uplynulom roku pozitívne vplýval na hospodárenie finančného sektora, na druhej strane však nízka úroveň úrokových mier vytvárala tlak na ziskovosť vo viacerých segmentoch. Takýto vývoj je podľa centrálnej banky možné pozorovať aj v najväčšom segmente finančného sektora, a to v bankovom sektore. Ziskovosť bánk meraná mierou návratnosti vlastného kapitálu medziročne síce klesla, no po očistení jednorazových vplyvov zostala približne na rovnakej úrovni, a to aj napriek zväčšujúcemu sa objemu poskytnutých úverov.
Tlak na podnikanie
Odhliadnuc od viacerých pozitívnych mimoriadnych vplyvov na ziskovosť, najmä v roku 2016, vzrástol vlani čistý zisk bankového sektora medziročne o 8 %. Ak by sa mimoriadne vplyvy neodpočítali, čistý zisk by podľa centrálnej banky vykázal pokles zhruba o 20 %. V budúcnosti sa však v dôsledku dlhodobo nízkych úrokových marží dá podľa národnej banky očakávať narastajúci tlak na aktuálny model podnikania bankového sektora.
Rizikovosť slovenských finančných spoločností sa hodnotila aj pomocou stresového testovania. Odolnosť jednotlivých finančných spoločností, resp. citlivosť čistej súčasnej hodnoty aktív spravovaných týmito spoločnosťami, sa testovala pomocou stresového testovania, ktoré obsahovalo základný scenár a dva stresové scenáre. Jednotlivé typy finančných spoločností by zaznamenali straty najmä v prípade druhého stresového scenára.
Možný pokles ziskovosti
Základný scenár by mohol podľa centrálnej banky v najbližších rokoch viesť k miernemu poklesu ziskovosti a kapitálovej primeranosti. Významnejší dopad na bankový sektor má scenár, ktorý predpokladá dlhšie pôsobenie negatívnych trendov, či už v ekonomike alebo na finančných trhoch. Tento scenár predpokladá stratu na úrovni celého sektora a potrebu dodatočného kapitálu na úrovni 55 mil. eur. Kapitálová primeranosť celého bankového sektora by však mala podľa centrálnej banky zostať na dostačujúcej úrovni 13,3 %.
