Väčšina Slovákov si myslí, že rozumie financiám, avšak v teste finančnej gramotnosti prepadli.
Znalosti Slovákov v oblasti financií sú podpriemerné. Vyplynulo to z prieskumu Poštovej banky, ktorý pre ňu uskutočnila spoločnosť 2muse od 19. februára do 5. marca 2018 na vzorke 1 454 respondentov. Za finančne gramotných sa považuje takmer 80 % Slovákov. “Ani finančne sebavedomí však nedosiahli lepšie skóre v porovnaní s tými, ktorí rovno uviedli, že financiám nerozumejú. Z maximálneho počtu šiestich bodov za správne odpovede väčšina respondentov získala iba jeden,” uviedla hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Situáciu považujeme za rovnakú
Finančné správanie Slovákov ovplyvňuje aj miera finančného optimizmu či pesimizmu. Až 42 % respondentov v prieskume Poštovej banky uviedlo, že svoju finančnú situáciu vníma v porovnaní s predchádzajúcim rokom ako rovnakú. Podiel finančne negatívne naladených Slovákov klesol oproti roku 2014 takmer o desať percentuálnych bodov, avšak podiel vyslovených optimistov nevzrástol.
“Individuálne vnímanie vlastnej situácie aj výkonnosti ekonomiky značne ovplyvňujú nielen naše nákupné, ale aj finančné rozhodnutia. Vo všeobecnosti nemáme pocit, že by sa naša životná úroveň za posledný rok zlepšila. Pozitívne však je, že počet sporiacich aj priemerná nasporená suma pomaly rastú,” uviedla Žáčková.
Mylné predstavy a prchké konanie
Iný prieskum, prieskum bratislavskej Ekonomickej univerzity medzi druhákmi na vysokých školách, ukázal taktiež prehnané sebavedomie Slovákov. Až 70 % si myslelo, že sa vo financiách vyzná, v skutočnosti však boli ich vedomosti podobne nízke ako v menej sebavedomej menšine. “Omylom mladých ľudí sú najmä chybné očakávania, ktoré produkt nedokáže naplniť, alebo príliš rýchle konanie, keď siahnu po prvej ponuke a nemajú chuť urobiť si porovnanie,” vysvetlil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Prieskum OVB na 500 študentoch stredných škôl zase ukázal, že mladí majú o finančných produktoch mylné predstavy zdeformované reklamou. Napríklad o nákupe na splátky si až tretina myslí, že nejde o úver. Podobne zlé je to pri hypotékach. Keďže reklama sa orientuje najmä na úrokové sadzby, posudzuje až 48 % výhodnosť úverov prostredníctvom tohto parametru. Rozdiel medzi debetnou a kreditnou kartou dokáže popísať len polovica študentov napriek tomu, že kartu k bežnému účtu využíva 73 % z nich.
Európsky prieskum poisťovne NN zase zistil, že finančným produktom a súvislostiam rozumie len 9 % Slovákov. Vo finančnej gramotnosti za Slovákmi v Európe skončili už len Španieli a Turci. Prieskum spoločnosti KRUK zase ukázal, že význam skratky RPMN nepozná takmer 85 % ľudí.
V investovaní sme konzervatívni
J&T Banka zase rozbehla projekt, ktorý testuje investičné znalosti Slovákov. Priemerný výsledok testovania viac ako sedemtisíc Slovákov bol dva mínus. Výsledky testu investičných vedomostí ukázali, že aj keď sú Slováci v investovaní opatrní, vyznajú sa v ňom.
“Ak vezmeme do úvahy, že Slováci narábajú s voľnými peniazmi pomerne konzervatívne, musím s potešením povedať, že výsledky testu prekonali naše očakávania. Základné znalosti z oblasti investovania sú dobré a môžeme ich ďalej rozvíjať,“ uviedla generálna riaditeľka J&T Banky Anna Macaláková.
Z prieskumu Poštovej banky vyplynulo, že mesačne dokáže zo svojej výplaty niečo odložiť 61 % Slovákov, v priemere je to 131 eur. Výška tejto sumy sa za ostatné štyri roky mierne zvýšila, a to o osem eur. Vyše polovica z tých, čo sporia, si odkladá peniaze bez konkrétneho účelu a takmer traja z desiatich našincov majú peniaze uložené doma.
Radu si pýtame od rodiny
Vysoká sebadôvera ľudí, za ktorou nie sú reálne znalosti, spôsobuje, že sa ľudia málo radia s odborníkom na financie. Ako vyplýva z prieskumu GfK pre OVB Allfinanz Slovensko, až 55 % Slovákov si pýta finančnú radu od rodiny a iba 15 % od finančného sprostredkovateľa. “Máme pocit, že radu od profesionála na financie nepotrebujeme, na rozdiel od právnika a lekára, na ktorých sa o pomoc obraciame automaticky. Výsledkom sú potom finančné problémy,” hovorí Marián Búlik.
