Vláda plánuje znižovať deficit hospodárenia približne o 1 % HDP ročne. Počíta s tým program stability na roky 2024 až 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Plánovaný postupný pokles schodku pod 3 % HDP do konca volebného obdobia zabezpečí podľa rezortu financií vystúpenie z očakávanej procedúry nadmerného deficitu. Zároveň sa tak podľa ministerstva stabilizuje vývoj dlhu, ktorý by v opačnom prípade mal naďalej rastúci trend až k 70 % HDP.
Nová daň
V rozpočte na budúci rok už sú podľa rezortu financií zahrnuté viaceré konsolidačné opatrenia, ako napríklad stiahnutie opatrení na zmiernenie rastu cien energií či plánované tlmenie rastu miezd verejných zamestnancov.
Vláda tiež ohlásila zámer zaviesť novú daň zo sladených nápojov a výraznejšie zdanenie tabakových výrobkov. Na základe súčasných predpokladov ministerstva financií je na pokles deficitu pod 3 % HDP potrebné prijať do konca volebného obdobia úspory v celkovom objeme 2,6 % HDP, teda 3,9 mld. eur.
Schodok hospodárenia
Schodok hospodárenia verejnej správy sa po pandemickej kríze, energetickej kríze a prijatí viacerých trvalých opatrení v roku 2024 nachádza na úrovni takmer 6 % HDP.
Trináste dôchodky majú negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť HDP, tvrdí RRZ
Po tom, čo sa v minulom roku podľa rezortu financií naplno prejavil inflačný šok aj na výdavkoch, deficit vzrástol medziročne z 1,7 % v 2022 na 4,9 % HDP v 2023.
Zníženie očakávaného deficitu je pozitívnou správou, analytik je však skeptický a obáva sa dôsledkov nových opatrení
Výdavková strana narástla podľa ministerstva najmä pod vplyvom opatrení, ktoré mali za cieľ chrániť domácnosti a firmy pred výrazným nárastom cien energií.
Rast výdavkov
Rast výdavkov potiahli aj viaceré trvalé opatrenia. Napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, výdavkov na podporu rodinnej politiky či skokový rast miezd v zdravotníctve.
Aj v tomto roku rastú príjmy pomalším tempom v porovnaní s výdavkami. Pomalší rast príjmov aj po zohľadnení konsolidačného balíka spôsobuje najmä pozvoľnejší rast DPH, spotrebných daní, ako aj pokles dočasných príjmov zo zdanenia nadziskov.
Naopak, výdavky sú ťahané silným rastom nákladov na obranu, zdravotníctvo, sociálnymi výdavkami a tiež výdavkami na obsluhu štátneho dlhu. Deficit by sa však mal podľa ministerstva financií udržať v súlade s plánom rozpočtu pod 6 % HDP, pričom tento vývoj je aj v súlade s odporúčaním Európskej komisie na rok 2024.
