Slovenský štátny rozpočet skončil po ôsmich mesiacoch tohto roka so schodkom 4,3 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o zlepšenie hospodárenia o 345,7 milióna eur, čo predstavuje medziročný posun o 7,4 %.
Za týmto vývojom stojí predovšetkým rýchlejší rast príjmov než výdavkov. Kým príjmy štátu stúpli o 1,9 miliardy eur, resp. o 14,4 % na 15,1 miliardy eur, výdavky narástli o 1,6 miliardy eur, resp. o 8,7 % na 19,4 miliardy eur.
Daňové príjmy
Najvýraznejší impulz prišiel z daňových príjmov, ktoré medziročne vzrástli o 1,54 miliardy eur, resp. o 13,1 % na 13,2 miliardy eur. Najväčšiu časť nárastu tvorila vyššia daň z pridanej hodnoty, ktorá priniesla do rozpočtu o 681,6 milióna eur viac než pred rokom.
K lepšiemu výsledku prispeli aj vyššie príjmy z dane z príjmov právnických osôb s rastom o 226,1 milióna eur, či dane z príjmov fyzických osôb o 314,1 milióna eur, a to aj napriek vyšším transferom pre samosprávy. Pribudli aj výnosy zo špeciálnych odvodov a z nových daní, ako je solidárny príspevok z energetických sektorov. Negatívne sa prejavili nižšie výnosy z niektorých menších daní, najmä z používania tovarov a povolení na činnosť.
Slovensko míňa viac, ako si môže dovoliť. Formálne plnenie sankcií dlhovej brzdy nestačí
Silný rast príjmov zaznamenali aj eurofondy. Do rozpočtu prišlo o 367,6 milióna eur viac než pred rokom, čo súviselo s ukončením programového obdobia 2014 – 2020 a neskorším preplatením záverečných žiadostí zo strany Európskej komisie. Pozitívne sa vyvíjali aj dividendy zo štátnych podnikov, ktoré medziročne stúpli o 40,6 %.
Rasty a poklesy
Na výdavkovej strane rozpočtu výrazne narástli výdavky súvisiace s Plánom obnovy a odolnosti, ktoré sa medziročne zvýšili až o 651,9 milióna eur, resp. o 267,9 % na 895,3 milióna eur. K tomu treba pripočítať aj vyššie výdavky na DPH súvisiace s čerpaním prostriedkov plánu, ktoré stúpli o 65 miliónov eur.
Slovensko čaká konsolidácia za 2,8 miliardy eur, podľa Huliaka má štát začať šetriť sám na sebe
Rast zaznamenala aj platba Slovenska do rozpočtu EÚ, a to o 20,4 % na 625,7 milióna eur a predovšetkým výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré vyskočili o 307,8 milióna eur, teda takmer o 39 % na 1,1 miliardy eur. Ďalšie výdavky štátneho rozpočtu stúpli o 14,2 % na 14,09 miliardy eur.
Naopak, pokles nastal pri transferoch Sociálnej poisťovni, kde štát poslal o 400 miliónov eur menej než vlani, teda 1,2 miliardy eur. Pokles bol tiež pri EÚ výdavkoch, ktoré medziročne klesli o 870 miliónov eur, resp. o 44,6 % na 1,08 miliardy eur.
Horšia kondícia rozpočtu
„Celkovo detail štruktúry hovorí skôr o horšej kondícii rozpočtu a jeho negatívnom vplyve na celkové verejné financie,“ povedal hlavný ekonóm ČSOBMarek Gábriš. A to pre doterajšie výsledky a pre to, že krajina vstupuje do rozpočtovo náročnejšej časti roka. Deficit verejných financií oproti cieľu vlády tak bude zrejme nakoniec horší.
Najväčší negatívny vplyv na to má očakávaný horší výber daní a odvodov. Ako napríklad v rámci DPH alebo dane z príjmov právnických osôb. „Avšak nie úplne ideálne sa vyvíja aj výber novo zavedenej dane z finančných transakcií, ktorá je momentálne asi na úrovni 29 % z celoročného plánu. Na jeho splnenie by ministerstvo potrebovalo vybrať v priemere každý mesiac asi 100 mil. eur, pričom doteraz je kumulatívny výber na úrovni 168 mil. eur,“ doplnil Gábriš.
