Mladšie a príjmovo menej silné domácnosti sú však v dostupnosti bývania postupne znevýhodnené.
Cenovo je bývanie naďalej dostupné nad pomery z minulosti. Napriek rastu cien sa pre spotrebiteľov podľa hlavného ekonóma VÚB banky Zdenka Štefanidesa zvýšila plocha bytu, ktorú si môžu dovoliť, respektíve znížila sa doba splácania. „Avšak vyššie ceny nehnuteľností a požadovaný vyšší podiel vlastných zdrojov klientov znamená, že mladšie a príjmovo menej silné domácnosti sú v dostupnosti bývania postupne znevýhodnené,“ myslí si Štefanides.
Investovanie do dlhodobých hodnôt
Avšak finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik vníma obmedzenie mladých v tomto smere ako príležitosť. „Regulácia reálne chráni práve mladších a príjmovo slabších obyvateľov, aj keď tomuto faktu asi nebudú chcieť rozumieť, v momente, keď im banka schváli výrazne nižší úver. Ja sa na to však pozerám ako na príležitosť zmeniť svoje správanie, čiže menej investovať do spotreby a viac do dlhodobých hodnôt, ako je vzdelanie a dôchodok. Ak si mladí ľudia osvoja takýto sporiaci návyk, dokážu si zafinancovať bývanie menej rizikovejšie, ako je tomu dnes,“ povedal pre agentúru SITA Búlik.
V dostupnosti bývania Slovensko podľa Štefanidesa rýchlo napreduje v porovnaní s inými krajinami. Napr. Švédsko, ktoré vykazovalo negatívnu bilanciu už dávnejšie, začalo nepriaznivú situáciu kompenzovať poklesom cien nehnuteľností. „Rakúsko, Írsko a Luxemburg ho zrejme budú nasledovať. Slovensko je od ich situácie ďaleko,“ uviedol Štefanides.
Rastúca ponuka nehnuteľností pomáha znižovať podľa analytika VÚB tlak na rast ich cien. Na konci roka 2018 bolo vo výstavbe takmer 78 tisíc bytov, čo bolo skoro o 4 % viac ako rok predtým a najviac od pádu socialistického režimu. Dokončených bolo 19 071 bytov, čo je medziročne o 12,5 % viac, takisto najviac od socialistického režimu.
Nerozumné zadlžovanie
Štruktúra výdavkov sa však podľa Búlika za posledných 30 rokov zásadne zmenila. Zatiaľ čo kedysi bolo bývanie dotované, v súčasnosti zvýhodnené mestské alebo štátne nájomné bývanie prakticky neexistuje. Potraviny v súčasnosti z výdavkov spotrebujú už len 12 %, zatiaľ čo bývanie celú štvrtinu.
„S rastom príjmov logicky narástli aj nároky na bývanie, avšak v posledných rokoch sa Slovensko posunulo do extrému. Na naše pomery nezvyčajne rýchly rast miezd motivoval mnohých ľudí nerozumne sa zadĺžiť nad ich reálne možnosti. V čase rastu to zdanlivo nie je problém, ten však zákonite prichádza s prvou krízou,“ poznamenal Búlik.
