Európska centrálna banka (ECB) na júlovom zasadnutí ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby bez zmeny. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra bolo takéto rozhodnutie správne a uvážené. Zároveň však upozorňuje, že boj s infláciou ešte zrejme nie je na konci a ďalšie sprísnenie menovej politiky zostáva na stole.
Kažimír vo svojom komentári po menovopolitickom rokovaní Rady guvernérov ECB zdôraznil, že riziká ďalšieho rastu cien naďalej prevažujú. Týka sa to podľa neho nielen celkovej inflácie, ale aj jadrovej inflácie, ktorá nezohľadňuje vývoj cien energií a potravín a lepšie odráža dlhodobejšie inflačné tlaky v ekonomike.
Zdroj neistoty
Významným zdrojom neistoty zostáva geopolitická situácia. Guvernér pripomenul, že opätovné vyostrenie konfliktu v Perzskom zálive ukázalo, že s nepriaznivými scenármi treba aj naďalej počítať. Hoci sa mohlo na určitý čas zdať, že napätie poľavilo, podľa neho išlo o predčasný záver. Konflikt totiž nemá jasné riešenie a neistota okolo dodávok energií z regiónu pretrváva.
ECB je pre nové boje na Blízkom východe v pohotovosti pred rozhodovaním o úrokových sadzbách
Práve vývoj cien energií môže podľa centrálnej banky ešte výraznejšie ovplyvniť infláciu. „Vplyv energetického šoku na infláciu sa pritom ešte naplno neprejavil. Efekt drahších energií sa stále šíri ekonomikou. Prostredníctvom marží a zvýšených inflačných očakávaní domácností či firiem,“ uviedol Peter Kažimír.
Podľa neho sa pozornosť centrálnych bankárov sústreďuje najmä na trvalejšie dôsledky rastu cien energií. Sledujú, či sa vyššie náklady premietnu aj do cien ďalších tovarov a služieb alebo do rastúcich mzdových požiadaviek.
Inflačné tlaky nevznikajú okamžite
Takéto inflačné tlaky podľa Kažimíra nevznikajú okamžite, ale postupne sa kumulujú a ich následné potlačenie býva výrazne náročnejšie aj ekonomicky nákladnejšie. Aj preto podľa neho musí menová politika reagovať skôr, ako sa problém naplno prejaví. „Našou úlohou je konať skôr, než sa problém prejaví naplno. Nie až v momente, keď už je zrejmý každému,“ zdôraznil guvernér NBS.
Slovensko čakajú náročné roky. NBS varuje pred slabým rastom a pretrvávajúcou infláciou - VIDEO
Z jeho vyjadrení zároveň vyplýva, že za najpravdepodobnejší scenár naďalej považuje ešte jedno zvýšenie úrokových sadzieb. „Aj naďalej si myslím, že v rámci postupnej a uváženej reakcie na spomínané inflačné riziká budeme musieť sadzby zvýšiť ešte aspoň raz. A to aj v prípade, že sa situácia čiastočne zlepší,“ uviedol.
Zastávka, nie koniec cesty
Ak by sa geopolitická situácia ďalej zhoršila a rast cien by bol rýchlejší, než sa v súčasnosti očakáva, podľa Kažimíra by mohlo byť potrebné zvýšiť sadzby ešte výraznejšie, než dnes predpokladajú finančné trhy. Júlové ponechanie sadzieb bez zmeny preto podľa neho nemožno vnímať ako ukončenie cyklu sprísňovania menovej politiky.
Európska centrálna banka sa pripravuje na ďalší boj, Kažimír varuje pred skrytými inflačnými rizikami
„Júlová pauza preto predstavuje zastávku, a nie koniec cesty,“ konštatoval. Zdôraznil zároveň, že ďalšie rozhodnutia ECB budú aj naďalej závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov a budú sa prijímať zo zasadnutia na zasadnutie. Centrálna banka podľa neho zostáva ostražitá a bude robiť všetko potrebné na zachovanie cenovej stability.
Môžu nastať zvraty
Guvernér zároveň naznačil, že na septembrovom zasadnutí bude pripravený podporiť ďalšie zvýšenie sadzieb, pokiaľ nové údaje jednoznačne nepreukážu ústup inflačných rizík a priaznivejší geopolitický vývoj.
Inflácia v eurozóne v júni spomalila, rastie nádej, že ECB nebude musieť opäť zvýšiť úrokové sadzby
„Najbližšie týždne môžu priniesť množstvo zvratov. No na to, aby som v septembri nepodporil ďalšie zvýšenie sadzieb, by nové ekonomické údaje museli veľmi presvedčivo ukázať, že inflačné riziká ustupujú. Rovnako by to musel potvrdiť aj geopolitický vývoj,“ uzavrel Peter Kažimír.
