Banky budú v roku 2020 platiť na Slovensku dvojnásobne vyšší bankový odvod, a to 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe. V roku 2019 to bolo 0,2 percenta. Zároveň sa platnosť odvodu rozšíri aj na nasledujúce roky, hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný odvod zrušiť. Návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií bol v novembri schválený v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby bol účinný od 1. januára 2020. Pre bankový sektor to znamená dodatočný odvod vo výške zhruba 140 mil. eur v roku 2020 a viac ako 260 mil. eur v roku 2021 a ďalších rokoch.
Ako konštatujú analytici VÚB banky, dokopy banky môžu v budúcom roku na daniach a sektorových odvodoch zaplatiť z hrubého zisku aj viac ako 60 %. Kritici zákonu vyčítajú, že odvod zasahuje proporčne všetky banky a aj tie, ktoré nedosahujú zisk. Viacerí vyslovili názor, že vyšší bankový odvod zaplatia občania Slovenska, pričom opatrenie zvýši bankové poplatky. Banky však podľa ministra financií Ladislava Kamenického zvyšovali poplatky aj pred tým, ako sa zaviedol bankový odvod, keď ešte nemali žiadnu informáciu o zmenách v zákone.
NBS upozorňuje na zhoršenie stability sektora
Zvýšený bankový odvod podľa Národnej banky Slovenska výrazne zníži zisk bankového sektora a nižší zisk znamená zhoršenú schopnosť bánk pripraviť sa na krízové obdobie. Ohrozuje podľa centrálnej banky finančnú stabilitu a následne aj reálnu ekonomiku. Dlhodobo vysoká úroveň bankového odvodu môže podľa národnej banky spôsobiť pokles úverovania. Samotné banky sa chcú obrátiť na Ústavný súd SR. Považujú návrh za protiústavný. Zdvojnásobenie odvodu a zrušenie časového ohraničenia ohodnotila aj Európska centrálna banka kriticky.
„Banky sa samozrejme na zmenu nebudú pozerať so založenými rukami a bezradne čakať, ako im zvýšený bankový odvod, klesajúce marže a hroziace vyššie kreditné náklady zoberú všetok zisk. Či dokonca privodia stratu a ešte ukroja z čoskoro nedostatkovej kapitálovej primeranosti,“ konštatujú analytici VÚB. V prvom rade budú musieť prehodnotiť cenu, za ktorú nakupujú depozitá od vkladateľov. A cenu, za ktorú sú schopné klientom poskytnúť úvery, vrátane tých na bývanie. Tie sú čoraz častejšie financované krytými dlhopismi, na ktoré sa tiež vzťahuje zvýšený bankový odvod.
Okrem cien budú musieť banky podľa analytikov VÚB prehodnotiť aj objem a kvalitu poskytovaných úverov. A zvážiť, ktoré z už poskytnutých úverov v ich portfóliu im v novej situácii dáva zmysel držať na svojich knihách z pohľadu očakávaného výnosu a rizika. Masívne znižovanie objemu úverov, ktorému sa Slovensko úspešne vyhlo v čase globálnej a finančnej krízy v roku 2008 a následnej recesie, sa tak paradoxne môže stať čoskoro realitou. Najmä v situácii, kedy je ziskovosť bankového sektora na Slovensku už aj tak v regióne jedna z najnižších.
Sadzba odvodu mala klesnúť na nulu
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. V roku 2016 sa novelou zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ponechala sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu.
Sadzba osobitného odvodu za príslušný kalendárny rok sa určuje zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky znížená o sumu vlastného imania. Bankový odvod zaviedol štát na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív. Cieľom opatrenia malo byť nahromadenie prostriedkov vo výške jednej miliardy eur, čo sa už stalo. Okrem toho banky prispievajú aj do jednotného európskeho rezolučného fondu.
