Vláda od nového roka znížila výšku príspevku do druhého dôchodkového piliera z 5,5 % na 4 %. Tým si pre seba podľa analytika INESS Radovana Ďuranu získala 400 miliónov ročne.
„Dlhá a strastiplná cesta druhého piliera je za devätnásť rokov jeho existencie posiata zásahmi do jeho fungovania. Medzi tie najvážnejšie patrilo zníženie sadzby odvodov, zavedenie povinných garancií, niekoľko jeho otvorení, ktoré umožnili presun sporiteľov nazad do prvého piliera, ale najmä ich presun do garantovaných, teda dlhopisových fondov,“ komentuje Ďurana.
Dlhopisové fondy sa vyznačujú podľa analytika tým, že sú stabilnejšie. Daňou za stabilitu je však nízky výnos. Kým indexové fondy od svojho vzniku v priemere vynášali cez 10 % ročne, dlhopisové sa pohybujú okolo jedného percenta. To je pri dlhoročnom investovaní značný rozdiel.
Dnešná hodnota majetku sporiteľov v dôchodkových správcovských spoločnostiach je okolo 15 miliárd eur. Ak by nenastali tieto vládne zásahy, mohol mať majetok podľa výpočtov ekonóma Jána Šeba hodnotu o 18 miliárd vyššiu, teda okolo 33 miliárd eur.
„Nemá zmysel prerátavať túto hodnotu presne na jedného sporiteľa, keďže vládne zásahy menili aj zloženie sporiteľov. No bavíme sa o tisíckach eur na každého budúceho dôchodcu,“ vysvetľuje Ďurana.
Čo ďalej
Ale čo sa stalo, už sa neodstane. Dôležitejšie v tomto momente je, čo sa s druhým pilierom stane ďalej. „Druhý pilier je posledná tučná klobása na stole. Nová vláda si z nej už odhryzla spomínané zníženie príspevkov, no to môže byť len začiatok,“ myslí si Ďurana.
Úlohou druhého piliera je presunúť dôchodkovú dieru z budúcnosti do prítomnosti a rozložiť ju v čase. Prečo? „Pretože dnes dvoch dôchodcov v štátnom priebežnom dôchodkovom systéme živí zhruba päť pracujúcich. O 30 rokov to budú už len traja pracujúci. Druhý pilier núti preto dnešné vlády v čase demografickej „hojnosti“ vytvárať rezervy pre časy demografickej mizérie,“ pokračuje Ďurana.
Takzvaná „diera“ v Sociálnej poisťovni, ktorú druhý pilier dnes vytvára, preto nie je podľa neho chybou, ale jeho želanou vlastnosťou. Druhý pilier núti dnešné vlády hľadať peniaze pre prvý pilier, pretože dnes to je podľa analytika oveľa ľahšie, ako to bude o 15-20 rokov. Najmä po zavedení indexových fondov je druhý pilier zároveň podľa Ďuranu pomerne lacným, bezpečným a jednoduchým spôsobom, ako aj niekto neznalý môže zhodnocovať úspory na svetových trhoch, nezávisle na výkonnosti slovenskej ekonomiky.
Toto je podľa analytika zároveň politickou slabinou druhého piliera. Jeho skutočný prínos ocenia o dve dekády až dnešní štyridsiatnici a mladší. Lenže výhľad vlád, obzvlášť tých populistických, smeruje len po najbližšie voľby. „A druhý pilier ponúka hneď dvojitú lákavú korisť. Prvou korisťou sú pravidelné platby, v súčasnosti hodné zhruba miliardy eur ročne. Druhou korisťou sú samotné úspory v hodnote 15 miliárd,“ konštatuje analytik.
Ďalšie znižovanie príspevkov
Čo druhému pilieru hrozí? Hrozí podľa Ďuranu ďalšie zníženie príspevkov. Každý percentuálny bod predstavuje dnes okolo 250 miliónov eur, čo je viac než dosť na všimné pre policajtov, či zníženie deficitu štátu. „Pre druhý pilier by to znamenalo presun do akéhosi zombie módu. Čím dlhšie by v ňom bol, tým menej relevantný by sa pre zabezpečenie budúcich dôchodkov stával,“ myslí si Ďurana.
Kreatívnejší môžu byť v snahe siahnuť na samotný majetok. „Drzé znárodnenie nepredpokladám, bolelo by právne aj politicky. No môže prísť ďalšie otvorenie druhého piliera. Štátny pilier totiž vďaka krížovému dotovaniu, solidárnym faktorom vo výpočte dôchodku a kreditke v štátnom rozpočte ponúka nízkopríjmovým sporiteľom vo vyššom veku potenciálne vyšší dôchodok,“ hovorí analytik.
Daňou je podľa neho to, že to bude musieť zaplatiť ďalšia generácia. Tento argument však na Slovensku príliš nefunguje. Takéto otvorenie môže potenciálne osloviť niekoľko desiatok tisíc sporiteľov a znamenať presun zhruba jednej miliardy eur do Sociálnej poisťovne. Dá sa to však opakovať každých pár rokov.
Vláda okrem toho môže manipulovať s regulačným rámcom sporenia. Napríklad donúti podľa analytika správcovské spoločnosti investovať do slovenských aktív. „To, že by to opäť znamenalo nižšie výnosy, je ten menší problém,“ hovorí Ďurana. Väčší problém by podľa neho bolo, že druhý pilier by sa týmto krokom stal vlastne len kópiou prvého piliera, pretože by dôchodkový systém naviazal na slovenskú ekonomiku a slovenské verejné financie. „To je presne to, čomu sa pri druhom pilieri chceme vyhnúť,“ uvádza Ďurana.
No regulačnou politikou by sa vláda mohla pokúsiť druhý pilier úplne zničiť. Stačilo by zaviesť také podmienky, ktoré by donútili DSS opustiť trh. „Napríklad povinnosť uhrádzať straty v investičnom portfóliu. Následne by založila štátnu DSS, do ktorej by sa aktíva previedli a voilà, 15 miliárd k dispozícii pre nich. A dôchodková potopa pre nás,“ uzavrel Ďurana.
