Ktorého súpera ste sa na MS 2011 v Szegede najviac obávali a koho ste svojím senzačným triumfom v K2 na 1000 m najviac prekvapili?
Asi všetkých. A najviac určite seba. Veď ja som si s Peťom sadol do spoločnej lodi až v máji 2011 a svetový šampionát v Szegede bol v auguste. Dosť krátky čas na to, aby sme sa nejako extra dostali do povedomia súperov. Síce na majstrovstvách Európy v Belehrade sme vybojovali striebro na neolympijskom polkilometri, ale bojovať o medailu na olympijskom kilometri je predsa len niečo iné. Je to ťažšie a zložitejšie. Navyše, tento rok všetko dianie okolo nás dvoch bolo hektické. Kolegovia z ´ká –štvorky´ s mojou voľbou nesúhlasili, čo mediálne aj viackrát prezentovali. Tvrdili, že moja účasť v súťaži K2 s Petrom sa negatívne odrazí na ich umiestnení. Mali veľké obavy, že pre moju účasť v K2 na 1000 m nakoniec prídu o londýnsku olympiádu. Toho som sa obával aj ja. Ale musel som sa nejako rozhodnúť. Minuloročná stagnácia výkonnosti a stop v semifinále bola pre mňa veľkým varovaním. Preto som išiel s kožou na trh. S Petrom sme spolu išli do neznáma, hoci jeho výkony z roka 2010 boli pre mňa signálom, že by nám to spolu mohlo vyjsť. Preto sme obaja veľmi radi, že to napokon takto dobre dopadlo. Pre všetkých zúčastnených (smiech). To je najväčšie pozitívum experimentu, na ktorý som sa pre olympijskú miestenku podujal. Ak by bola iná situácia v ´ká – štvorke´, určite by som toľko neriskoval. Teraz som šťastný, že sme my – kajakári muži- dostali na budúcoročnú olympiádu dve lode. V taký úspech neverili ani najväčší optimisti.
Kedy ste sa rozhodli, že v predolympijskej sezóne budete súťažiť s Petrom Gellem v K2 na 1000 m? Váš bývalý dlhoročný reprezentačný tréner Pavol Blaho vás už dávnejšie presviedčal, aby ste okrem K4 skúsili aj dvojkajak. Tvrdil, že na to máte všetky fyzické i psychické predpoklady. Vy ste však veľmi dlho jeho nápadu odolávali… Prečo ste do toho nechceli ísť? A na druhej strane, čo bolo podnetom, že ste si s Petrom Gellem sadli do jednej lode až v roku 2011, približne rok a pol pred londýnskou olympiádou?
Áno, máte pravdu. Úvahy o tom, aby som jazdil aj K2, sa ťahali so mnou viac rokov. Tréner Blaho ma k tomu pobádal, ale chlapci z nášho štvorkajaku s tým tvrdo nesúhlasili. Báli sa, že sily, ktoré mi odčerpá súťaž v K2, mi budú chýbať v pretekoch štvorkajakov. Dlho som s týmto názorom súhlasil, no po minuloročnej výkonnostnej stagnácii našej lode sa zrodila úplne nová situácia. Štvorkajak prestal nosiť medaily z MS a ME. Končil na priečkach za stupňom víťazov, ba dokonca sa nedostal ani do osemčlenného finále! To bol nový moment. Takže zrazu som musel hľadať novú motiváciu. Musel som nájsť cestu a spôsob ako ten výkonnostný pokles zastaviť. Podnetom k spolupráci s Petrom Gellem, bola jeho aktuálna výkonnosť. V nominačných pretekoch v Račiaciach sme boli najrýchlejší zo všetkých kajakárov! On dominoval v K1 na 500 m, ja na singlovom kilometri. Preto sme sa rozhodli, že to v roku 2011 vyskúšame spolu a pokúsime sa postúpiť na olympiádu aj s dvojkajakom. Som rád, že sa nám to podarilo, hoci to nebolo vôbec jednoduché… Najťažšie bolo – rozhodnúť sa. Teší ma, že aj na svetovom šampionáte sme dokázali našu extratriedu. Som rád, že sa mi vyplatilo dôverovať v schopnosti Petra, v jeho výbornú športovú formu a pripravenosť.
Čo bolo v tej nabitej sezóne 2011 najťažšie, kedy počas nej vám bolo najhoršie?
Sezóna 2011 bola pre mňa mimoriadne náročná. Bola veľmi zložitá aj pokiaľ ide o vzťahy v našom štvorkajaku. Rok 2011 však bol v mojej kariére najmä prelomový. V máji som sa totiž podujal na niečo, s čím mnohí ľudia okolo mňa vôbec nesúhlasili. Chválabohu, že to už úspešne máme za sebou. Neviem, do akého svetla by ma kolegovia z ´ka-štvorky´postavili, keby nám to s Petrom a so štvorkajakom na svetovom šampionáte v Szegede nevyšlo. Neviem si predstaviť, čo by sa u nás dialo. Za čo by ma kolegovia vyhlásili (smiech).
Čo bolo pri zosúladení oboch lodí (K-2 a K-4) počas predmajstrovskej prípravy a potom aj na samotných MS 2011 v Szegede najzložitejšie a najkomplikovanejšie?
Majstrovstvá sveta v Szegede boli pre mňa osobne najzložitejším podujatím, na akom som v živote štartoval. Som nesmierne rád, že sa napokon všetko dobre skončilo – a že náš štvorkajak postúpil do finále MS, vďaka čomu si vybojoval účasť na štvrtej olympiáde za sebou. Priznám sa, že po minuloročnej stagnácii a neúspechoch som sa veľmi bál, či sa nám to vôbec podarí. Veď na londýnsku olympiádu postúpili iba finalisti z majstrovstiev sveta. Opakujem ešte raz: vôbec to nebolo také jednoduché, ako to teraz na prvý pohľad vyzerá…
V čom boli tieto majstrovstvá sveta pre ich účastníkov zložité? V čom spočívalo úskalie a nebezpečenstvo toho, že by slovenský štvorkajak na OH 2012 v Londýne neštartoval?
Predovšetkým si treba uvedomiť, že do Londýna zatiaľ nepostúpili Bielorusi, ktorí sú obhajcovia prvenstva z OH 2008 v Pekingu. Nie sú tam ani úradujúci majstri sveta Francúzi, ani majstri Európy z Portugalska. Až na MS v Szegede sme porazili Rusov, čo sa nám doteraz málokedy podarilo. A tak by som mohol pokračovať… Od prvej chvíle sme vedeli, že právo štartu na OH v Londýne majú iba lode, ktoré postúpia do osemčlenného finále. Pre nás to znamenalo, že na týchto jediných nominačných pretekoch musíme skončiť v prvej osmičke, čo sa nám napokon s vypätím všetkých síl aj podarilo. V sobotňajšom finále sme boli štvrtí. Pol sekundy nám chýbalo na medailu… Takže zasa som bol zlý, že som veľa síl obetoval ´ká –dvojke´ – a že som už nebol takým ťahúňom ako v minulosti. Už som to mal na tanieri.
Kto vám najsrdečnejšie gratuloval k senzačnému triumfu v K2 a k dvojnásobnému vyjazdeniu nominácie na budúcoročné olympijské hry v Londýne?
Samozrejme, že tých gratulácii po takom senzačnom úspechu bolo veľmi veľa. A od rôznych ľudí… Ale teraz si nespomínam, že by niektorá z nich bola nejaká extra pamätná. Možno tá, ktorú som dostal od manželky a mojej najbližšej rodiny. To vždy hreje pri srdci a v mysli, keď svojim výsledkom potešíte rodinu a najbližších. Ich radosť a spokojnosť sú asi najdôležitejšie veci. Pravda, okrem zdravia, ktoré je dôležité pre každého človeka, no pre vrcholového športovca zvlášť.
Už ste si uvedomili, čo ste vlastne víťazstvom na MS v Szegede dokázali? Čo sa vám v Mekke maďarskej kanoistiky podarilo urobiť? Kedy vám to vlastne došlo?
Výsledok zo Szegedu si budem premietať v mysli celý život! Najmä ten záver súťaže bol excelentný. Vôbec som netušil, že by sme súperov mohli tak prevalcovať. Okamih, keď sme za sebou nechávali jednu loď za druhou, bol pre mňa súper zážitkom. Tá chvíľa, tých záverečných 250 metrov do cieľa, mi dalo za pravdu. Náš finiš potvrdil, že sme na dobrej ceste. Práve záver súťaže ako z veľkej knihy je povzbudením do ďalšej práce. Ale že by som teraz nejako extra rozjímal nad tým, čo sme dokázali, to nie. V športovom svete je to tak zariadené, že väčší a výnimočnejší úspech odsúva do úzadia tie menšie. Dúfam, že po londýnskej olympiáde budem môcť uvažovať práve nad tým veľkým výsledkom. Aby sa nám to aj podarilo, musíme byť v prvom rade zdraví a dobre pripravení po všetkých stránkach. Napokon, na tom teraz intenzívne pracujeme. Trénujeme ako sa len dá.
Kde sa vo vás berie toľko energie a fyzických i psychických síl, že dokážete zvládnuť obe náročné olympijské disciplíny v K-2 i v K-4?
Za tie roky, čo sa pohybujem v rýchlostnej kanoistike a pri športe vo všeobecnosti, som sa naučil, že podmienkou úspechu nie je iba veľký športový talent a tvrdá tréningová drina. Podstatou prenikavého úspechu v športe je výnimočný talent, ktorý je silný predovšetkým v hlave! Ak chce človek v športe niečo dokázať, musí si v prvom rade veriť. Povedal by som, že veľmi si veriť. Musí byť vnútorne presvedčený, že na to, aby dosiahol vytýčený cieľ, má. Má nie iba tvrdo natrénované hodiny, dni a týždne, ale má vypestovanú – a najmä odolnú psychiku. Veľké sebavedomie a vieru vo vlastné sily. Tieto faktory robia – a nie iba v športe – hotové zázraky! A nám sa taký zázrak s Petrom Gellem podaril. A nie iba s ním. Aj chalani zo štvorkajaka si na MS v Szegede viac verili, ako to bolo v roku 2010, keď sme na mnohých veľkých podujatiach zostali predčasne už v semifinále. Vtedy sme z rôznych príčin neboli silní predovšetkým v hlave. Svoje záujmy sme rozdrobili na tisíc iných maličkostí…
Hovorí sa, že kto dlho sedí súčasne na dvoch stoličkách, napokon skončí medzi nimi… Neobávali ste sa, že toto by sa mohlo v náročnej predolympijskej sezóne stať aj vám? Nestrašilo vás to, že pri chytaní dvoch zajacov súčasne vám môžu zostať aj prázdne ruky?
Obávať sa je zlé slovo. Určité pochybnosti tam boli, ale tie prekryla viera vo vlastné sily. Obavy vytlačila silná viera. Vedel som, že s Petrom dokážeme zájsť ´ká-dvojku´ na 1000 metrov vo veľmi slušnom čase. Konkurencia bola na svetovom šampionáte veľmi silná. V našej disciplíne sa prezentovalo 170 športovcov, z ktorých iba finalisti postúpili na londýnsku olympiádu! My sme boli pripravení na sto percent a vo finále sme išli možno na dvesto percent. Keď sme prišli na hranicu 750 metrov, chystal som sa Petrovi poriadne vynadať, lebo podľa mňa neťahal tak, ako by sa patrilo. No potom neuveriteľne zrýchlil. Doslova explodoval a mne stačilo už iba kopírovať jeho tempo. Cez súperov sme išli ako nôž maslom! Zo šiesteho miesta na čelo pretekov! Za nami zostali aj favorizovaní Švédi a výborní Rusi. To bolo niečo senzačné! To bola erupcia našej súhry. Ale v takýchto pretekoch môže uspieť iba ten, kto ich vie v prvom rade vyhrávať hlavou. Nie iba hrubou fyzickou silou a ohromnou kondíciou, ale aj rozumom a premyslenou taktikou boja. Peter to mal veľmi dobre spočítané. Preto tento rok budeme spolu štartovať na londýnskej olympiáde.
Čo vás dovtedy, kým v lete nastúpite na štart olympijských súťaží, čaká? Čo všetko chcete dovtedy v príprave stihnúť?
Jesenná príprava na novú olympijskú sezónu bola veľmi dobrá. Trénovali sme aj v Kalifornii. Podľa mňa bola náročnejšia ako po iné roky. Viac som pádloval ako v minulosti. Navyše, aby to nebolo všetko na jedno kopyto, snažíme sa teraz v olympijskej sezóne zaviesť do tréningového procesu nejaké nové prvky. Chceme si prípravu spestriť a niečím ju aj ozvláštniť. Samozrejme, všetci vieme, že nás čaká ešte ťažký záver zimy a ja verím, že ak sa nám vyhnú nejaké choroby a zranenia, tak na tom budeme veľmi dobre. Verím, že sa nám podarí vybaviť nejaké dobré sústredenie v USA, respektíve v Európe. Musíme to nejako zosúladiť, takže teraz ešte spolu hľadáme vhodné lokality. Potom sa chceme na jar 2012 predstaviť v súťažiach Svetového pohára, na ktorých chceme našu športovú formu tak vyšpičkovať, aby jej vrchol bol práve počas OH 2012 v Londýne. To bude vrchol celého olympijského cyklu.
Nedávno ste siedmy raz v kariére vyhrali celoštátnu anketu Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky (SZRK) o najlepšieho kajakára Slovenska. Ako ste prijali túto poctu, ktorú vám od roku 2004 iba v roku 2010 na jeden rok zobral práve Peter Gelle?
Je to veľmi príjemné, keď ľudia, ktorí žijú týmto športom, vás ohodnotia takýmto honorom. Áno, je to síce už siedme moje takéto koncoročné ocenenie, ale napriek tomu ma opäť veľmi potešilo a stále ma aj teší. Predsa každá takáto pocta je ocenením vašej práce, je dôkazom, že to, čomu sa celý aktívny život venujete, robíte dobre.
Čo hovoríte na fakt, že pred Petrom Gellem ste získali iba tesný dvojbodový náskok? Súhlasíte s tým, že minuloročné poradie v spomínanej ankete na prvých dvoch miestach medzi kajakármi bolo mimoriadne tesné?
Áno, máte pravdu. Viem, že v osobe Petra Gelleho mi rastie na Slovensku mimoriadne silná konkurencia. Preto mám z rekordného siedmeho víťazstva, nech bolo akokoľvek tesné, naozaj veľkú radosť. Výsledky boli veľmi tesné a očakávam, že to tak bude aj na budúci rok – po olympiáde v Londýne. Alebo to poviem trochu inak – neočakávam, ale želám si to (smiech).
Zhováral sa Štefan Žilka