BRATISLAVA 31. mája (WEBNOVINY) – Desať rokov členstva Slovenska v NATO znamenalo desať rokov nezáujmu o obranu a bezpečnosť. Tvrdia to analytici Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI), ktorí vo štvrtok predstavili projekt 10 problémov obrany SR.
„Prvým problémom je strategický nezáujem o obranu a bezpečnosť ako takú. Desať rokov NATO znamenalo desať rokov nezáujmu o túto tému. Výsledkom sú kolabujúce ozbrojené sily v katastrofickom stave, absolútna závislosť od Ruska a veľmi ostrá kritika Slovenska zo strany NATO,“ povedal na tlačovej besede analytik inštitútu Jaroslav Naď.
Zlé renomé v zahraničí
Druhým problémom je podľa CEPI zlé medzinárodné renomé rezortu obrany. „Napriek fantastickej práci a renomé, ktoré majú naši vojaci, renomé Slovenska nie je dobré,“ povedal Naď. Ďalším problémom sú podľa mimovládky chýbajúce financie v rezorte. V období, keď HDP rástlo na Slovensku o desať percent, klesol podľa inštitútu rozpočet na obranu o 26 percent.
„Cvičenia nie sú také, ako by mali byť, piloti nenalietajú toľko hodín, zvyšuje sa počet rokovaní v NATO a EÚ, kde sa nezúčastňujeme, lebo nie sú peniaze na cesty,“ hovoril Naď. Analytici kritizujú tiež, že sa nemodernizuje v rezorte obrany. „Komplexne sme nezmodernizovali nič za desať rokov v NATO,“ dodal.
Inštitút pre stredoeurópsku politiku upozorňuje aj na technologickú závislosť našej armády od Ruska či na personálny chaos a nestabilitu, ktoré sú podľa nich v rezorte. „Dnes odchádzajú skúsení vojaci z rezortu,“ povedal Naď. Medzi ďalšie problémy mimovládka radí slabú pripravenosť armády či podozrenia, ktoré sa objavili v súvislosti s Vojenským spravodajstvom.
Komunikácia obrany je vraj katastrofa
Mimovládna organizácia poukázala aj na obrannú infraštruktúru, ktorá je v niektorých oblastiach zbytočná. Podľa analytikov nie je napríklad ekonomické udržiavať tri letiská alebo prevádzkovať dve letky – ministerstva obrany aj vnútra. Inštitút pre stredoeurópsku politiku tiež tvrdí, že komunikácia nie je silná stránka rezortu obrany. „Komunikácia a celá verejná diplomacia je jedna katastrofa,“ uviedol ďalší analytik Marian Majer s tým, že ministerstvo nemá záujem o komunikáciu s mimovládnym sektorom.
CEPI chce vypracovať v desiatich pracovných skupinách riešenia spomínaných problémov. Predstaviť by ich mali v čase septembrového summitu NATO. Inštitút pre stredoeurópsku politiku je súčasťou organizácie Strategická rada, ktorá organizuje v Bratislave medzinárodnú bezpečnostnú konferenciu GLOBSEC.
Glváč avizoval štrukturálne zmeny
Minister obrany Martin Glváč vyhlásil, že ekonomická situácia nedovoľuje výrazne navýšiť rozpočet na obranu. „Nedostanem bianko šek na dve percentá HDP,“ povedal Glváč novinárom na brífingu v národnej rade. Niektoré projekty by však mohli byť podľa jeho slov zaplatené aj z iného zdroja ako z bežného rozpočtu rezortu.
Glváč tiež povedal, že za prvé dva roky vo funkcii mal za úlohu spraviť v rezorte poriadok. „Teraz sa môžeme baviť o projektoch. V roku 2012 som ,v zásuvke‘ nenašiel žiaden modernizačný projekt,“ podotkol. Minister tiež súhlasí, že v otázke obrannej infraštruktúry treba zmeny. „Máme niekedy problémy, aby sme vedeli efektívne predať niektoré majetky, ale k štrukturálnym zmenám určite príde,“ povedal.
Šéf rezortu obrany sa ohradil voči zanedbávaniu zahraničných rokovaní. Na niektoré stretnutia ministrov NATO chodí štátny tajomník, čo je podľa Glváča v Európe bežné. Vyjadril sa aj k závislosti na ruskej technike. „O tomto vieme všetci a bez ohľadu na situáciu na Ukrajine táto vláda pripravovala koncepčné materiály postupného odstrihávania sa od ruskej techniky už rok dozadu. Výsledkom je koncepcia letectva, prezbrojovanie pozemných síl a všetko, čo s tým súvisí,“ uzavrel minister.
