BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Portfólio bezpečnostných služieb sa má od nového roka rozšíriť. Novým druhom bezpečnostnej služby sa má stať od 1. januára profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou.
Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, ktorú odsúhlasila vláda. Zákon doteraz poznal tri druhy bezpečnostnej služby, a to strážnu službu, detektívnu službu a odbornú prípravu a poradenstvo.
Novelou sa do slovenskej legislatívy zavádzajú európske predpisy z novembra 2011 o profesionálnej cezhraničnej preprave eurovej hotovosti medzi členskými štátmi.
Pravidlá na udelenie povolenia
Povolenie na prevádzkovanie tejto služby bude vydávať ministerstvo vnútra, prevádzku ostatných bezpečnostných služieb budú naďalej povoľovať príslušné krajské policajné riaditeľstvá.
Fyzickej osobe udelí licenciu ministerstvo vnútra, ak ide o občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý dosiahol vek 21 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, zdravotne i odborne spôsobilý, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a v posledných 24 mesiacoch vzorne vykonával prepravu peňažnej hotovosti – má teda už licenciu na prevádzkovanie strážnej služby.
Podmienkou bude tiež poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzkovaní SBS a držba vozidla určeného na prepravu mincí a bankoviek. Právnickej osobe udelia licenciu pri splnení rovnakých podmienok, pričom ich musia spĺňať všetci jej štatutárni zástupcovia.
Novela sa má dotknúť aj zamestnania v bezpečnostných službách. Zamestnávatelia budú povinní od uchádzača vyžadovať lekársky posudok nie starší ako tri mesiace pri nástupe, a potom každé dva roky počas trvania pracovného pomeru. Zamestnancovi pribudne tiež povinnosť hlásiť každú zmenu, ktorá môže mať vplyv na jeho zdravotnú spôsobilosť.
Ak novelu schváli parlament, zmení sa tiež veková hranica pre výkon fyzickej ochrany alebo pátrania, z doterajších 19 sa zníži na 18 rokov.
Pri povinnosti označovať odev pracovníkov bezpečnostnej služby tak, aby bolo zrejmé, že ide o bezpečnostnú službu, zavádza novela výnimku – túto povinnosť nemusia spĺňať pracovníci, ktorí vykonávajú ochranu osôb.
Kabinet odobril aj obmedzenie pracovného času vysokoškolských učiteľov
Vysokoškolskí učitelia, ktorí pôsobia vo viacerých školách, nebudú môcť týždenne odučiť viac ako 69 hodín. Vyplýva to z novely vysokoškolského zákona ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorú dnes schválila vláda. Novela zároveň prináša predĺženie externého štúdia na vysokých školách.
Vysokoškolskí učitelia, výskumníci či umeleckí pracovníci nebudú môcť 69 hodín týždenne prekročiť ani v prípade, že by to bolo s ich súhlasom. Čaplovič tak chce obmedziť takzvaných lietajúcich profesorov, ktorí majú plné úväzky na viacerých vysokých školách. Nepáči sa mu, že niektorí z nich prednášajú aj v štyroch školách a nevenujú sa vedeckej práci.
Toto opatrenie sa má vzťahovať aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Do pracovného času sa nebude rátať úväzok na inej pozícii na vysokej škole. Týka sa to prípadov, ak je napríklad pedagóg aj dekanom, alebo ak má výskumný pracovník ďalší pracovný pomer v administratíve ako zamestnanec akademickej knižnice.
Čo prináša novela
Čaplovičova novela zároveň prináša pre externistov predĺženie bakalárskeho štúdia z troch na štyri roky a magisterského z piatich na šesť. Chce tak dosiahnuť rovnakú kvalitu výsledkov vzdelávania. Podľa návrhu zákona bude externistom v porovnaní s internými študentmi trvať vždy o rok dlhšie, kým získajú potrebný počet kreditov.
Napríklad dennému štúdiu so štandardnou dĺžkou tri roky, ktorého cieľom je získať 180 kreditov, zodpovedá externé štúdium so štandardnou dĺžkou štyri roky. Ak má byť výsledkom denného štúdia získanie 240 kreditov, trvá v dennej forme štyri roky a v externej forme päť rokov. Štandardná ročná záťaž pri dennom štúdiu je 60 kreditov, pri externom štúdiu je záťaž vždy menšia.
Minister chce zmeniť charakter externého štúdia, ktoré bolo doteraz vnímané skôr ako samoštúdium podporené konzultáciami. Po vzore zo zahraničia má byť v duchu „full time study“ a „part time study“, teda akoby štúdium na plný alebo čiastočný úväzok. Poslucháč denného štúdia by sa mal venovať škole 1 500 až 1 800 hodín ročne, čo zodpovedá osemdesiatim až sto percentám obvyklého plného pracovného úväzku. V prípade externej formy štúdia má byť časová záťaž potrebná na zvládnutie celého štúdia rovnaká ako pri dennom štúdiu, ale je rozložená na dlhšie obdobie.
Harmonogram by však mal byť taký, aby umožnil externistovi aj prácu v štandardnom zamestnaní.
Na základe novely bude môcť byť spoplatnené aj denné vysokoškolské štúdium, ak bude v inom ako slovenskom jazyku. Úpravou prechádza tiež systém habilitačných konaní a vymenúvania profesorov, v ktorých sa zavádza následná kontrola Akreditačnou komisiou.
Ak by vysoká škola v konkrétnom prípade nedodržala kritériá, na základe vyjadrenia komisie môže ministerstvo odňať škole právo vyučovať v danom študijnom programe.
Okrem toho doterajší zoznam študijných programov nahradí verejne prístupný register študijných programov ako informačný systém verejnej správy. Súčasne pre potreby rezortu a verejnosti vzniká aj register vysokých škôl, naďalej budú v prevádzke register zamestnancov a centrálny register študentov. Školy budú údaje v registroch aktualizovať.
Ľudskoprávnemu stredisku už nehrozí zánik
Nad Slovenským národným strediskom pre ľudské práva (SNSĽP) už nevisí hrozba zániku, ktorá vznikla za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej. Kabinet Roberta Fica v stredu zmenil uznesenie, ktoré bývalá vláda prijala v júni 2011, keď sa na jej rokovaní hovorilo o činnosti a postavení tejto inštitúcie.
Vtedajší kabinet rátal s transformáciou alebo zánikom strediska a pre obe alternatívy chcel analýzu finančných a právnych dosahov. Teraz je na stole návrh, aby sa jedna z týchto úloh zrušila – teda už nebude potrebné pripraviť analýzu alternatívy, že stredisko zanikne a jeho úlohy prevezme verejný ochranca práv a Centrum právnej pomoci.
Vláda odsúhlasila aj presun povinnosti, kto má vypracovať druhú analýzu. Tá bude o dopadoch zachovania a transformácie strediska, tak, že v jeho kompetencii zostanú ľudské práva v oblasti podpory a zabezpečenia rovnakého zaobchádzania.
Sféra úloh vnútroštátnej inštitúcie ochrany ľudských práv by prešla zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva na verejného ochrancu práv. Takúto analýzu majú pripraviť ministri spravodlivosti a financií. Pôvodne tým bola poverená bývalá ministerka spravodlivosti a vicepremiér pre menšiny, ale tento post súčasná vláda neobsadila. Posunie sa aj termín predloženia analýzy, a to do 30. júna 2013.