DHÁKA 16. septembra (WebNoviny.sk) – Bangladéšska vláda v sobotu nariadila Rohingom, ktorí ušli z Mjanmarska pred ofenzívou tamojšej armády, aby necestovali kamkoľvek po krajine, ale aby zostali na miestach, ktoré im vyhradila vláda.
Presun nie je podľa vládneho nariadenie povolený ani za účelom spojenia s členmi rodiny či s priateľmi, ktorí sa pri úteku dostali na iné miesto v mjanmarsko-bangladéšskom pohraničí.
Bangladéš utečencov nechce
Bangladéšska polícia zároveň vyzvala šoférov autobusov aj osobných áut, aby rohingských utečencov nikam neprevážali, a starostov miest a obcí, aby im neprenajímali obydlia.
Podľa britskej BBC sa bangladéšska vláda rozhodla pre tieto opatrenia preto, aby zabránila Rohingom premiešať sa s domácou populáciou a udržala ich na očiach medzinárodného spoločenstva v nádeji, že sa budú môcť časom vrátiť naspäť do Mjanmarska, prípadne ich prijme nejaká tretia krajina.
Mjanmarská politička Su Ťij sa nezúčastní na Valnom zhromaždení OSN
Spor medzi Mjanmarskom a Bangladéšom, v ktorého centre je vyháňanie Rohingov mjanmarskou armádou, sa cez víkend ešte viac vyostril po tom, čo Bangladéš obvinil Mjanmarsko z opakovaného narušenia svojho vzdušného priestoru.
Mjanmarské vrtuľníky a drony mali prelietavať ponad bangladéšskym územím opakovane v nedeľu, utorok aj vo štvrtok.
Armáda vypaľuje dediny Rohingov
Rangún na tvrdenia Dháky najskôr reagoval vyhlásením, že o žiadnych preletoch nič nevie, neskôr hovorca mjanmarského vedenia Zaw Htay prisľúbil, že obvinenia prešetrí. Nakoniec vyhlásil, že Mjanmarsko do oblasti „prepravuje potravinové dávky v rámci humanitárnej pomoci ľuďom, ktorí stratili domov, a to Bangladéš musí pochopiť“.
Ľuďmi, ktorí stratili domov, sú pritom v mjanmarsjko-bangladéšskom pohraničí práve Rohingovia, ktorých z domovov vyhnala mjanmarská armáda. Tá nielen podľa Rohingov a Bangladéša, ale aj podľa OSN príslušníkom tejto menšiny nielenže neposkytuje pomoc, ale naopak im vypaľuje dediny a vyháňa ich za hranice.
Prezident Kiska vystúpi s príhovorom na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku
Podľa údajov Detského fondu Organizácie Spojených národov (UNICEF) ušlo do Bangladéša pred vyčíňaním mjanmarskej armády už 400-tisíc Rohingov. Násilnosti páchané mjanmarskými vojskami na Rohingoch už v stredu odsúdila aj Bezpečnostná rada (BR) OSN.
Rada naopak ocenila postoj Bangladéša, ktorý sa snaží poskytnúť obrovskému počtu utečencov z Mjanmarska pomoc a prístrešie.
Učebnicový príklad etnických čistiek
Šéf Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) Zeid bin Ra’ad al-Hussein už začiatkom týždňa označil násilnú kampaň mjanmarských bezpečnostných síl proti Rohingom za „učebnicový príklad etnických čistiek“.
Mjanmarskú vládu kritizoval za jej rozhodnutie nevpustiť do krajiny nezávislých pozorovateľov a vyhlásil, že vláda sa svojimi vyhláseniami, v ktorých sa snaží zvaliť vinu na samotných Rohingov, usiluje „totálne popierať realitu“.
Al-Husseinove stanovisko neskôr podporil aj generálny tajomník OSN António Guterres, keď vyhlásil, že rovnako ako on považuje kampaň mjanmarskej vlády proti Rohingom za etnické čistky.
Na novinársku otázku, či to šéf UNHRC s touto definíciou neprehnal, Guterres odvetil: „Ak z krajiny ušla celá jedna tretina populácie Rohingov, akým iným, lepším slovom by ste to pomenovali?“
Informácie pochádzajú z webstránky britskej spoločnosti BBC, agentúry AP a archívu agentúry SITA.
