PARÍŽ 24. júla (WebNoviny) – Britský cyklista Christopher Froome s veľkou suverenitou ovládol 103. ročník Tour de France.
Lídrovi tímu Sky by sa v záverečnej nedeľňajšej etape neprihodilo žiadne fatálne zlyhanie a krátko po pol ôsmej večer na slávnom bulvári na Elyzejských poliach mohol bez stresu zamávať tisíckam divákov na znak svojho tretieho triumfu v kariére na najslávnejšom cyklistickom podujatí na svete.
Froome zvíťazil na Tour de France aj v rokoch 2013 a 2015. V tej práve skončenej edícii triumfoval v celkovom čase 89:04:48 h s náskokom 4:05 min pred domácim Romainom Bardetom (FDJ) a 4:21 min pred Kolumbijčanom Nairom Quintanom z tímu Movistar.
Žltý, najbojovnejší, zelený. Tu sú top momenty Sagana na Tdf
Pozrite sa, koľko zarobil Peter Sagan na Tour de France
Froome použil zaužívaný scenár k triumfu na Tour de France
Obrazom: Šampanské a skvelý Saganov špurt, to bol záver Tour
Saganovi chýbali centimetre, píšu médiá o závere TdF
Sagan sa stal najbojovnejším cyklistom Tour de France 2016
Tiňkov zložil Saganovi poklonu, želá mu obhájenie titulu
Posledná etapa zo Chantilly do Paríža (113 km), ktorá je šprintérmi z dlhodobého hľadiska najviac cenenou, sa skončila víťazstvom Nemca Andrého Greipela z tímu Lotto-Soudal, ktorý tesne zdolal Slováka Petra Sagana (Tinkoff).
Greipel stavil na dlhý špurt a len veľmi tesne napokon odolal útoku Sagana, ktorý si pripísal na práve skončenej Tour de France celkovo ôsme pódiové umiestnenie, z toho druhýkrát skončil druhý (3-2-3). Tretí skončil Nór Alexander Kristoff (Kaťuša).
„Som super hrdý, že to konečne vyšlo a tím mi veril. Vždy sa snažíme, hoci sme predtým nedosiahli úspech. Vyhrali sme dve etapy zásluhou Thomasa de Gendta na Mont Ventoux a mňa na Elyzejských poliach. Ráno sme si predstavili plán na poslednú šprintérsku etapu, na protivetre som sa pokúšal ušetriť čo najväčšie množstvo energie. Akonáhle sme sa dostali dopredu, mali sme o jedného muža menej, takže som si zvolil zadné koleso Kristoffa. Som rád, že som to doviedol do úspešného konca a dosiahol ďalšie víťazstvo na Tour de France,“ povedal André Greipel v prvej reakcii pre Eurosport.
LE GORILLE DE PARIS! @AndreGreipel s’impose sur les Champs Elysées!@AndreGreipel wins the last stage!#TDF2016https://t.co/mzsK2jSwKW— Le Tour de France (@LeTour) 24. júla 2016
Skvelý Sagan dotiahol aj svoju piatu účasť na Tour de France do víťazstva v bodovacej súťaži. V historickom poradí 26-ročný rodák zo Žiliny odsunul Íra Seana Kellyho na tretie miesto so štyrmi víťazstvami. Pred Saganom je už len Nemec Erik Zabel so šiestimi „zelenými“ prvenstvami.
Sagan ako víťaz bodovačky dosiahol rekordný náskok 242 bodov pred Nemcom Marcelom Kittelom a podľa riaditeľstva TdF sa stal aj najaktívnejším pretekárov celých pretekov. K výpočtu Saganových úspechov v 103. ročníku treba pridať aj tri dni strávené v žltom tričku lídra pretekov, čo bol historický počin z pohľadu slovenskej cyklistiky.
„Môj najväčší zážitok z tohto ročníka Tour? Je ich veľa. Tri vítazné etapy, parádna práca nášho tímu a tiež záverečná párty v Paríži. Všetci sme veľmi šťastní. Najbližším mojím cieľom sú olympijské hry. Budem tam súťažiť v horskej cyklistike. Vraciam sa ku koreňom,“ uviedol Peter Sagan v krátkej reakcii na portáli LeTour.fr.
1. Erik Zabel (Nem.) 6 víťazstiev (1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001)
2. Peter Sagan (SR) 5 (2012, 2013, 2014, 2015, 2016)
3. Sean Kelly (Ír.) 4 (1982, 1983, 1985, 1989)
4. Jan Janssen (Hol.) 3 (1964, 1965, 1967), Eddy Merckx (Belg.) 3 (1969, 1971, 1972), Freddy Maertens (Belg.) 3 (1976, 1978, 1981), Džamolidin Abdužaparov (Uzb.) 3 (1991, 1993, 1994), Robbie McEwen (Aus.) 3 (2002, 2004, 2006)
Poslednú rýchlostnú prémiu vyhral Burghardt
Posledná etapa bola ako tradične manifestáciou víťaza pretekov a v prvej polovici sa odohrávala v pokojnom tempe. Ozajstné preteky sa začali až pri vstupe do Paríža 61,5 km pred cieľom.
Prvý z ôsmich prejazdov Elyzejskými poliami prešiel vpredu Španiel Joaquín Rodríguez (Kaťuša), ktorý sa ako 37-ročný lúči s najprestížnejšími pretekmi. Neskôr zaútočil francúzsky šampión Arthur Vichot (FDJ) a 50 km pred cieľom sa vpredu sformovala osmička Alexis Gougeard (AG2R-La Mondiale), Lawson Craddock (Cannondale-Drapac), Markus Burghardt (BMC), Daniel Teklehaimanot (Dimension Data), Jérémy Roy (FDJ), Jan Barta (Bora), Rui Costa (Lampre-Merida) a Brice Feillu (Fortuneo-Vital Concept).
Posledná rýchlostná prémia práve vrcholiacich TdF 39,66 km pred cieľom sa stala korisťou Nemca Marcusa Burghardta (BMC Racing), Peter Sagan nešpurtoval. Krátko predtým odstúpil z pretekov nemecký motor z tímu Etixx – QuickStep Tony Martin. Oficiálny dôvod – zranenie ľavého kolena, ktoré si privodil ešte v alpských etapách. Osmička utečencov si vybudovala takmer polminútový náskok, ale nič to neznamenalo.
Coquard dostal defekt tri kilometre pred koncom
Poradie na čele sa v záverečných 20 km viackrát menilo. Na začiatku posledných dvoch okruhov (14 km pred métou) bolo chvíľu vpredu trio Teklehaimanot, Gougeard and Lucenko, neskôr zostali v trháku dvaja klasikári Lucenko a Greg van Avermaet (BMC Racing) a Lucenko (Astana).
2007 Daniele Bennati (Tal.), 2008 Gert Steegmans (Belg.), 2009 Mark Cavendish (V. Brit.), 2010 Mark Cavendish, 2011 Mark Cavendish, 2012 Mark Cavendish, 2013 Marcel Kittel (Nem.), 2014 Marcel Kittel, 2015 André Greipel (Nem.), 2016 André Greipel (Nem.)
Už istý víťaz pretekov Froome sa schoval ku koncu pelotónu a dal šancu šprintérom. Veľkú motiváciu v parížskom závere malo kvalitné šprintérske trio André Greipel, Alexander Kristoff a Bryan Coquard, ktorí do nedele nemali na konte ani jedno víťazstvo v aktuálnej edícii TdF. Coquard však 3 km pred páskou dostal defekt.
1. Jacques Anquetil (Fr.) 5 (1957, 1961, 1962, 1963, 1964), Eddy Merckx (Belg.) 5 (1969, 1970, 1971, 1972, 1974), Bernard Hinault (Fr.) 5 (1978, 1979, 1981, 1982, 1985), Miguel Indurain (Šp.) 5 (1991, 1992, 1993, 1994, 1995)
5. Philippe Thys (Belg.) 3 (1913, 1914, 1920), Louison Bobet (Fr.) 3 (1953, 1954, 1955), Greg LeMond (USA) 3 (1986, 1989, 1990), Christopher Froome (V. Brit.) 3 (2013, 2015, 2016)
V poslednom okruhu už bol celý pelotón pokope a šprintérske tímy začali pracovať pre svojich lídrov. Sagan sa zavesil za Greipela a postupne sa posúval vpred. Nemecký favorit sa rozhodol pre dlhý špurt a nechýbalo veľa, aby ho Sagan, útočiaci zozadu, napokon zdolal. Froome došiel do cieľa symbolicky pochytaný za plecia so svojimi tímovými kolegami zo Sky.
„Mojim tímovým kolegom a podpornému tímu chcem povedať – toto je vaše žlté tričko. Nestál by som tu, ak by nebolo vášho odhodlania. Masívne ďakujem patrí Davovi Brailsfordovi a môjmu trénerovi Timovi Kerrisonovi. Toto je jeden výnimočný tím a som veľmi hrdý, že som jeho súčasťou. Manželka Michelle a môj syn Kellan, vaša láska a podpora urobili všetko možným. Kellan, tento triumf venujem tebe,“ povedal Chris Froome v ďakovnej reči na pódiu na slávnom parížskom bulvári.
1. André Greipel (Nem.) Lotto Soudal 2:43:08 h, 2. Peter Sagan (SR) Tinkoff, 3. Alexander Kristoff (Nór.) Kaťuša, 4. Edvald Boasson Hagen (Nór.) Dimension Data, 5. Michael Matthews (Aus.) Orica-BikeExchange, 6. Jasper Stuyven (Belg.) Trek-Segafredo – všetci rovnaký čas ako víťaz
1. Christopher Froome (V. Brit.) Sky 89:04:48 h, 2. Romain Bardet (Fr.) Ag2r La Mondiale +4:05 min, 3. Nairo Quintana (Kol.) Movistar +4:21, 4. Adam Yates (V. Brit.) Orica-BikeExchange +4:42, 5. Richie Porte (Aus.) BMC Racing +5:17, 6. Alejandro Valverde (Šp.) Movistar +6:16,… 95. Peter Sagan (SR) Tinkoff +3:27:09
1. Peter Sagan (SR) Tinkoff 470 bodov, 2. Marcel Kittel (Nem.) Etixx-QuickStep 228, 3. Michael Matthews (Aus.) Orica-BikeExchange 199, 4. André Greipel (Nem.) Lotto Soudal 178, 5. Alexander Kristoff (Nór.) Kaťuša 172, 6. Bryan Coquard (Fr.) Direct Énergie 156
1. Rafal Majka (Poľ.) Tinkoff 209 bodov, 2. Thomas de Gendt (Belg.) Lotto-Soudal 130, 3. Jarlinson Pantano (Kol.) IAM Cycling 121, 4. Ilnur Zakarin (Rus.) Kaťuša 84, 5. Rui Costa (Portug.) Lampre-Merida 76, 6. Serge Pauwels (Belg.) Dimension Data 62
2012: 1. etapa (Liége – Seraing, 198 km), 3. etapa (Orchies – Boulogne-sur-Mer, 197 km), 6. etapa (Epernay – Metz, 205 km)
2013: 7. etapa (Montpellier – Albi, 205,5 km)
2016: 2. etapa (Saint-Lô – Cherbourg-en-Cotentin (183 km), 11. etapa (Carcassonne – Montpellier, 162,5 km), 16. etapa (Moirans-en-Montagne – Bern (209 km)
2012: 13. etapa (Saint-paul-trois-châteaux – Cap d’Agde, 217 km), 14. etapa (Limoux – Foix, 191 km), 20. etapa (Rambouillet – Paríž, 120 km)
2013: 2. etapa (Bastia – Ajaccio, 156 km), 3. etapa (Ajaccio – Calvi, 145,5 km), 6. etapa (Aix-en-Provence – Montpellier, 176,5 km), 13. etapa (Tours – Saint-Amand-Monrond, 173 km)
2014: 1. etapa (Leeds – Harrogate, 190,5 km), 3. etapa (Cambridge – Londýn, 155 km), 7. etapa (Epernay – Nancy, 234,5 km), 12. etapa (Bourg-en-Bresse – Saint-Étienne, 185,5 km)
2015: 2. etapa (Utrecht – Neeltje Jans, 166 km), 5. etapa (Arras – Amiens, 189,5 km), 6. etapa (Abbeville – Le Havre, 191,5 km), 13. etapa (Muret – Rodez, 198,5 km), 16. etapa (Bourg-de-Péage – Gap, 201 km)
2016: 10. etapa (Escaldes-Engordany – Revel, 197 km), 21. etapa (Chantilly – Paríž / Champs-Elysées, 113 km)
2012: 18. etapa (Blagnac – Brive-la-Gaillarde, 222,5 km)
2013: 5. etapa (Cagnes-sur-Mer – Marseille, 228,5 km), 12. etapa (Fougéres – Tours, 218 km)
2014: 15. etapa (Tallard – Nimes, 222 km)
2015: 4. etapa (Seraing – Cambrai, 223,5 km), 7. etapa (Livarot – Fougéres, 190,5 km)
2016: 1. etapa (Mont-Saint-Michel – Utah Beach Sainte-Marie-du-Mont, 188 km), 4. etapa (Saumur – Limoges, 237,5 km), 14. etapa (Montélimaru – Villars-les-Dombes Parc des Oiseaux, 208,5 km)