MOSKVA 9. mája (WEBNOVINY) – Sobotňajšie oslavy porážky nacistického Nemecka spred 70 rokov sprevádzal v Moskve masový pochod, na ktorom sa zúčastnilo približne 300-tisíc ľudí s podobizňami príbuzných bojujúcich v druhej svetovej vojne.
Po príchode čela sprievodu na Červené námestie sa k pochodujúcim pripojil ruský prezident Vladimir Putin, ktorý niesol v rukách fotografiu zosnulého otca v námorníckej uniforme. Pochodu takzvaného Nesmrteľného pluku ako spomienky na vojnových veteránov v centre Moskvy predchádzala vojenská prehliadka za účasti 16 500 vojakov považovaná za doteraz najveľkolepejšiu ukážku vojenskej sily Ruska od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Podobné pochody venované veteránom sa pri príležitosti okrúhleho výročia konali aj v iných ruských mestách. Putin ako účastník sprievodu vyhlásil, že jeho otec Vladimir Spiridonovič bol jedným z „miliónov jednoduchých vojakov“.
Predstavili nový tank i balistickú raketu
Ruský prezident v predošlom príhovore počas vojenskej prehliadky povedal, že vo svete sú čoraz viac ignorované základné princípy medzinárodnej spolupráce, čo bolo zrejmou narážkou na zhoršujúce sa vzťahy s USA.
Pred vojakmi a vojnovými veteránmi na Červenom námestí označil krviprelievanie v konfliktoch za ukážku toho, prečo je medzinárodná spolupráca dôležitá. Napriek tomu „sme v uplynulých desaťročiach boli svedkami pokusov vytvoriť unipolárny svet“, vyjadril sa Putin v krátkom prejave pri príležitosti tohtoročného Dňa víťazstva, pričom použil spojenie používané ruským vedením v rámci kritizovania USA, ktoré sa podľa neho snažia získať prevahu na svetovej scéne.
Deň víťazstva ako výročie konca druhej svetovej vojny v Európe je pre Rusov najvýznamnejším svetským sviatkom, ktorý slúži na pripomenutie utrpenia spôsobeného vojnou niekdajšiemu Sovietskemu zväzu, ale aj na vykreslenie dnešného Ruska ako ochrancu mieru a bezpečnosti.
Súčasťou dôsledne naplánovanej prehliadky historickej a súčasnej vojenskej techniky na Červenom námestí bolo tentoraz predstavenie tanku novej generácie s označením Armata ako aj medzikontinentálnej balistickej rakety RS-24 Jars a niekoľkých nových typov vozidiel.
Fico položil v Moskve veniec k pamätníku neznámeho vojaka
Obrazom: Pred 70 rokmi skončila vojna, svet nezabudol
Poľsko opustilo sovietsky zvyk, koniec vojny slávi už ôsmeho
Obrazom: Slovenskí politici si pripomenuli koniec vojny
Kiska zapaľoval sviečky padlým vojakom, vyzval aj občanov
Do Moskvy zavítal Zeman i Fico
Na oslavy 70. výročia porážky nacistov prišlo takmer 30 zahraničných lídrov, väčšina predstaviteľov krajín EÚ však podujatia bojkotuje v súvislosti s ruskou anexiou Krymu a separatistickým konfliktom na východe Ukrajiny. Výnimku tvoria grécky premiér Aléxis Tsípras, český prezident Miloš Zeman a slovenský premiér Robert Fico, zatiaľ čo Francúzsko zastupuje minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Poslední traja menovaní sa však vojenskej prehliadky nezúčastnili.
Rusko si formálny koniec vojny na rozdiel od zvyšku Európy pripomína 9. mája. Dôvodom je fakt, že Sovieti požadovali opakovanie aktu podpisu kapitulácie v Berlíne, keďže vo francúzskom Remeši údajne neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké velenie podpísalo kapituláciu do rúk všetkých spojencov krátko pred polnocou ôsmeho mája. V Moskve už však bol nový deň.
Oslavy v Bielorusku s vojakmi Ruska i USA
Vojenská prehliadka v bieloruskom Minsku sa konala za účasti príslušníkov ruskej ako aj americkej armády, ktorí pochodovali spoločne vo vyše päťtisícovom sprievode. Ukážka jednoty spojencov z druhej svetovej vojny bola v príkrom kontraste s prehliadkou v Moskve, ktorej sa Spojené štáty a väčšina európskych krajín vyhli pre úlohu Ruska v konflikte na Ukrajine.
Americké vojenské letectvo vyslalo na podujatie v Minsku 40 členov svojej kapely, čo bieloruský prezident Alexander Lukašenko na úvod podujatia ocenil a zastúpenie oboch svetových veľmocí označil za „hlboko symbolické“.
Bývalá sovietska republika udržiava úzke vzťahy s Ruskom, Lukašenko sa však v poslednom období snaží vystupovať ako sprostredkovateľ medzi Moskvou a Západom a po vypuknutí separatistického konfliktu na Ukrajine bol hostiteľom niekoľkých kôl mierových rokovaní.
Bielorusko dodnes čelí sankciám Západu v súvislosti s ľudskými právami a Washington v minulosti Lukašenka označil za posledného európskeho diktátora.
