Hoci sú dnes ryba a zemiakový šalát považované za takmer neoddeliteľnú súčasť štedrovečernej večere, pohľad do histórie ukazuje oveľa pestrejšiu kulinársku tradíciu.
Vianočné stoly na Slovensku sa ešte v prvej polovici 20. storočia líšili nielen podľa regiónu, ale aj podľa náboženského presvedčenia domácností. Etnologička Katarína Nádaská opisuje, ako tieto rozdiely formovali vianočné zvyky a ako sa niektoré z pôvodných receptov zachovali dodnes.
Na východe Slovenska sa podľa nej kedysi podávalo až 12 jedál, čo symbolizovalo mesiace v roku. V centrálnej a západnej časti krajiny sa zvyčajne podávalo tri, šesť alebo deväť chodov, ktoré predstavovali magické čísla.
Každý pokrm pritom mal svoj význam – či už ako prosba o zdravie, hojnosť alebo plodnosť dobytka. „Išlo o malé porcie. Z každého jedla si mal každý vziať aspoň lyžičku alebo dve. Dôležité bolo, aby sa všetko jedlo zjedlo do konca, pretože na druhý deň sa už pripravovalo nové menu,“ vysvetľuje Nádaská.
Zvyklosti priniesli aj prisťahovalci
Dnes je síce vyprážaná ryba s majonézovým šalátom najčastejším pokrmom slovenských domácností, no tento trend sa podľa odborníčky objavil až po druhej svetovej vojne.
Príprava na Vianoce vyzerala v minulosti na dedinách v okolí Starej Ľubovne inak. Aké zvyky si prenášali z generácie na generáciu – VIDEO
Skôr išlo o výsadu obyvateľov Prešporka, kde vplyv viedenskej kuchyne priniesol do povedomia vyprážané mäso. „Významne prispela aj prvá Československá republika. Česi, ktorí sa na Slovensko prisťahovali, priniesli so sebou aj svoje gastronomické zvyklosti, v ktorých dominovalo práve vyprážané mäso,“ dopĺňa etnologička.
Vianoce v Taliansku chutia po mori a voňajú po citrusoch. Odborník vysvetľuje, v čom sa líšia od slovenských - VIDEO
Významnú úlohu pri formovaní vianočného jedálneho lístka zohrávalo aj náboženstvo. Kým katolíci sa počas adventu i na Štedrý deň prísne postili, a preto dominovali ryby – dusené, solené, varené či sušené, protestantské rodiny pôst nedodržiavali. „U protestantov boli krátko pred sviatkami bežné zabíjačky. Na štedrovečernom stole tak nechýbali kapustnica, klobásy, huspenina, jaternice či krvavničky,“ opisuje Nádaská.
Niektoré domácnosti mali aj prívarky
Rovnaká pestrosť panovala aj v podobe vianočných polievok. Hoci je dnes kapustnica bežnou súčasťou sviatočnej večere, v minulosti to nebolo pravidlom.
Na juhu krajiny prevládali rybacie polievky ako halászlé pripravené z viacerých druhov rýb, zatiaľ čo Bratislava a okolie uprednostňovali tzv. prešporskú rybaciu polievku. V iných oblastiach boli obľúbené strukovinové polievky – najmä šošovicová, fazuľová či zemiaková.
Celé Vianoce ležia na pleciach žien, často to končí vyhorením: Psychologička radí, ako to zvládnuť - ROZHOVOR
Po polievke nasledovalo hlavné jedlo, spravidla ryba, ktorú dopĺňali rôzne druhy kaší. Gazdiné najčastejšie servírovali obilninové kaše sladené medom, ale tiež kukuričné kaše či tradičnú krupicovú kašu, ktorá sa v niektorých regiónoch označovala ako „Ježiškova kašička“.
„Niektoré domácnosti pripravovali aj prívarky, napríklad šošovicový prívarok alebo zapekanú hrachovú kašu. Na stoloch nechýbali ani pirohy plnené zemiakmi alebo bryndzou, tradičné opekance a lámance s makom poliate maslom. V závere večere sa podávali sladké koláče, najčastejšie štedrák alebo vianočka,“ uzatvára Nádaská.
