Štátom kontrolovaná Bratislavská tepláreň bude musieť zrejme poslať milióny eur firme registrovanej na Cypre. Už čoskoro by mal totiž skončiť jedenásťročný súdny spor medzi spoločnosťami Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus. Firmy sa súdili o zmluve na odber tepla.
Bratislavský paroplynový cyklus, ktorý vyrába elektrinu a teplo vďaka spaľovaniu zemného plynu, straší slovenskú verejnosť naďalej. Potom, ako bratislavský paroplyn zohral jednu z hlavných úloh v spise Gorila, ktorý mal údajne dokazovať korupciu medzi podnikateľmi a politikmi, môže štát vďaka tomuto energetickému zdroju čoskoro prísť o takmer 30 miliónov eur. Tieto prostriedky totiž zrejme vyplatí spoločnosti Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre štátom ovládaná akciová spoločnosť Bratislavská teplárenská. Jedenásťročný spor medzi teplárňou a paroplynovým cyklom sa blíži k záveru.
Nešťastná zmluva
Paroplynový cyklus v Bratislave sa rozhodla postaviť vláda Vladimíra Mečiara ešte v roku 1996. Akcionármi v tomto energetickom zdroji boli spoločnosti Západoslovenské energetické závody (66 %), Slovenský plynárenský priemysel (24 %) a Slovenské elektrárne (10 %). Vtedy všetko spoločnosti pod úplnou kontrolou štátu. Celý problém začal vznikať v roku 1999 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Štátny podnik Západoslovenské energetické závody vtedy uzatvoril s bratislavským paroplynom zmluvu o odbere tepla. Zmluvu firmy podpísali za účelom zabezpečenia cash flow a s tým spojeného splácania úveru poskytnutého Európskou investičnou bankou na financovanie výstavby paroplynu. Zmluva sa podpísala na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od bratislavského paroplynu neodobrali. Všetko bolo v poriadku pokiaľ sa štátne podniky nezačali deliť na nové subjekty a do hry nevstúpila privatizácia.
Rozdelenie západoslovenských energetikov
Dôležitým míľnikom v celej kauze je rok 2001. Vtedy sa totiž štátny podnik Západoslovenské energetické závody rozdelil na tri akciové spoločnosti – Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika. Vyššie spomínanú zmluvu o odbere tepla z bratislavského paroplynu zdedila Bratislavská teplárenská. Tá so zmluvou nesúhlasila od začiatku svojho vzniku. „Vnímali sme zmluvné dojednania inak ako ich vnímal majoritný akcionár bratislavského paroplynu spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Už sme boli kvázi v konkurenčnom postavení. Mali sme vlastné výrobné zdroje, na ktorých sme boli schopní nahradiť výrobu tepla v rozsahu akom sme potrebovali a hlavne by sme nemuseli platiť paroplynu aj za neodobraté teplo a tak znižovať svoj zisk,“ povedala pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková. Bratislavskí teplári sa tak snažili zmluvu zrušiť respektíve aspoň modifikovať. To sa im však nepodarilo a v roku 2002 začali viesť spoločnosti, čiže Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus, súdne spory.
Privatizácia paroplynu
V roku 2004 počas vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa bratislavský paroplyn sprivatizoval. Do podniku sa dostala finančná investičná skupina Penta. Tá nemala prečo súhlasiť s mimosúdnym vyrovnaním, keď sa na ňom predtým nepodarilo dohodnúť dvom štátom vlastneným podnikom. Požadovala tak zo strany bratislavských teplárov dodržiavanie zmluvných podmienok a plynulo pokračovala v súdnych sporoch. V médiách sa po privatizácii paroplynu špekulovalo, že práve sporná zmluva o odbere tepla bola jednou z hlavných lákadiel pre potenciálnych investorov.
Prvý boj pre teplárov
Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať v súdnom spore prvý boj. Ešte v roku 2005 síce prvostupňový súd uložil Bratislavskej teplárenskej povinnosť zaplatiť bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške viac ako 9 miliónov eur, odvolací druhostupňový súd mal však iný názor a v roku 2006 žalobný návrh paroplynu zamietol. V roku 2007 dokonca Najvyšší súd SR zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus. Bratislavskí teplári sa už videli ako víťazi, lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať.
Ústavný súd všetko zmenil
Bratislavský paroplyn, vlastnený skupinou Penta, po neúspešnom prvom boji rozohral druhý boj na Ústavnom súde SR. Ústavný súd, na ktorom akcionára paroplynu zastupoval známy kandidát na prezidenta SR Radoslav Procházka, konštatoval porušenie základných ústavných práv žalobcu, to jest Paroplynového cyklu. Okrem toho zrušil rozsudok najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Všetko sa začalo od znova
Súdy následne zrušili svoje rozhodnutia a v roku 2011 prvostupňový súd vyhlásil rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde. „V záujme právnej ochrany sa naša spoločnosť bránila podaním dovolania na Najvyšší súd SR, ktorý ako súd dovolací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,“ dodala Galandáková.
Neznalí znalci
Na ostatnom pojednávaní v roku 2013 krajský súd rozhodol o doplnení dokazovania. Nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Súd stanovil za znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Ten dal za pravdu spoločnosti Paroplynový cyklus. Podľa Bratislavskej teplárenskej však tento ústav nie je oprávnený vypracovávať posudky v odbore energetika, odvetvie tepelná energetika. Majú to podľa nej dokazovať aj informácie na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, kde nemá Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zapísanú osobu oprávnenú vykonávať znaleckú činnosť v spomínanom odbore a odvetví. Bratislavskí teplári síce navrhovali súdu, aby ustanovil znalca zo znaleckého ústavu Fakulty elektrotechniky a informatiky STU, nepochodili však. Ich znalecký posudok, ktorý si dala Bratislavská teplárenská vypracovať, je podľa Galandákovej v protiklade so znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.
Blíži sa koniec
Začiatkom júna tohto roka sa na bratislavskom krajskom súde uskutočnilo jedno z posledných súdnych konaní. Súd na ňom zamietol návrhy Bratislavskej teplárenskej na ďalšie dokazovanie, ktorého sa teplári domáhali na základe rozdielnych názorov súdnych znalcov. „Zároveň súd vyhlásil dokazovanie za skončené a za účelom vyhlásenia rozsudku odročil pojednávania na 1. júla tohto roka,“ konštatovala Galandáková. Tento deň by mal teda padnúť definitívny rozsudok.
Zmena akcionára
Ešte pred definitívnym ukončením dlhoročného súdneho sporu sa z bratislavského paroplynového cyklu stiahla skupina Penta. Tá spoločnosť PPC Investments, ktorá v súčasnosti prevádzkuje bratislavský paroplyn, predala firme EI Group, ktorá patrí do skupine Istroenergo International. V médiách sa špekulovalo, že Penta odišla z paroplynu preto, lebo platnosť zmluvy o odbere tepla s Bratislavskou teplárenskou, ktorá je predmetom spomínaného súdneho sporu, definitívne skončila na konci minulého roka. Penta sa však vyjadrila, že bratislavský paroplyn predala, pretože nemá záujem podnikať v energetike.
Môže za to zatepľovanie?
Bratislavská teplárenská stále odmietala platnosť zmluvy, ktorú ešte štátom kontrolované podniky podpísali pred pätnástimi rokmi, a ktorá mala vlastne slúžiť len na to, aby štát dostal na výstavbu paroplynu pôžičku od Európskej investičnej banky. Teplári argumentovali, že ide o nezmyselnú zmluvu hlavne tým, že z roka na rok by platili viac za neodobraté teplo, ako za odobraté. Spotreba tepla totiž vďaka úsporným opatrením zo strany spotrebiteľov, ako je napríklad zatepľovanie, z roka na rok klesala a stále klesá. Teplárenskému podniku aj napriek ich nesúhlasu však reálne hrozí, že bude musieť za celé tie roky zaplatiť firme sídliacej na Cypre 30 miliónov eur. Ešteže platnosť zmluvy sa definitívne skončila na konci minulého roka.
