Ceny ropy sa po veľkých výkyvoch v minulom obchodnom týždni posunuli nahor o približne tri percentá, keď severoamerický benchmark WTI zatváral mierne nad 67 dolármi a severomorská zmes Brent končila obchodovanie mierne pod 69 dolármi.
V priebehu týždňa sa pritom WTI nakrátko vynoril nad 70-dolárovou métou a Brent prekročil hladinu 73 dolárov. Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, podpísal sa pod to súbeh viacerých faktorov.
„Prvým bolo ustupujúce obchodné napätie, ktoré dostalo ďalší impulz najmä dojednaním obchodnej dohody medzi Washingtonom a Bruselom. To odstraňovalo podstatnú časť neistoty v svetovej ekonomike a vytváralo predpoklady pre zlepšenie sa ekonomickej aktivity a tým aj lepších prospektov rastu dopytu po komodite,“ uviedol Pánis.
Vyhrážky amerického prezidenta
Ďalším faktorom bola podľa neho vrcholiaca letná sezóna s rekordným dopytom po rope. „A napokon značný vplyv mali aj vyhrážky amerického prezidenta Donalda Trumpa o uvalení 100- percentných sekundárnych cien na krajiny, ktoré nakupujú ruské energonosiče, čo by postihlo predovšetkým Indiu a Čínu s cieľom vytvoriť tlak na Rusko, aby zastavilo vojnu na Ukrajine,“ doplnil Pánis.
Kremeľ opakovane a bez väčších problémov obíde sankcie EÚ, očakávajú obchodníci s čiernym zlatom
Trumpove slová podľa analytika vytvorili určitú nervozitu na trhu, no nie paniku. „Obchodníkom je zrejmé, že ruskú ropu na svetových trhoch nemožno jednoducho nahradiť a India a Čína ju budú s vysokou pravdepodobnosťou kupovať naďalej. A zároveň je otázne, či Trump v skutku pristúpi k 100-percentným clám na tieto krajiny, pretože by to znamenalo prakticky zastavenie čínskych exportov do USA, nulovú šancu na uzatvorenie kompromisnej obchodnej dohody s Pekingom, vysokú infláciu a pád americkej ekonomiky do recesie,“ podotkol Pánis.
Mínusom bol aj Trumpov prezidentský dekrét
V samotnom závere týždňa ropa skorigovala svoje zisky prakticky na polovicu, po zverejnení slabej tvorby pracovných miest v USA za júl podľa nonfarm payrolls reportu a najmä šokujúcej revízie čistých prírastkov miest nadol o vyše štvrť milióna. To dáva podľa Pánisa úplne inú optiku na pracovný trh a vývoj v lokálnej ekonomike od jari v reakcii na colný chaos prezidenta Donalda Trumpa.
Mínusom pre ropu bol podľa analytika J&T Banky aj Trumpov prezidentský dekrét upravujúci výšku recipročných ciel pre krajiny, ktoré nepodpísali s Bielom domom nové obchodné dohody. Efektívna sadzba amerického dovozného cla tak stúpne nad 18 percent, čo je najvyššia úroveň od roku 1934, a čo vnášalo do globálnej ekonomiky otázniky a pre väčšinu exportérov do USA to bude značný protivietor ekonomického rastu.
Do Česka dorazila ropovodom TAL kontaminovaná ropa z Azerbajdžanu, rafinérie ju budú postupne riediť
„Navyše pred víkendom sa objavovali špekulácie, že kartel OPEC+ by mohol počas neho oznámiť ďalšie zvýšenie ťažby od septembra o vyše pól milióna barelov denne,“ konštatoval Pánis.
Ako dodal pre agentúru SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček, ceny ropy zároveň podporuje aj hrozba amerických sankcií voči Rusku. Trump varoval, že ak Moskva nepokročí v ukončení vojny na Ukrajine do 10 až 12 dní, zavedie 100 % clá na obchodných partnerov Ruska, pričom pôvodný termín 50 dní bol výrazne skrátený.
Najväčší odberatelia ruskej ropy už čelia tlaku
Čína a India, ako najväčší odberatelia ruskej ropy, už čelia tlaku. Indické rafinérie údajne v uplynulom týždni neobjednali žiadnu ruskú ropu. V stredu USA navyše oznámili nové sankcie voči viac ako 115 iránskym subjektom a lodiam, čím eskalovali tlak po nedávnych útokoch na iránske jadrové zariadenia.
Ropa aj naďalej pokračuje v miernych ziskoch, trhoví hráči sú však stále v pozore
Výhľad pre ceny ropy sa v aktuálnej situácii podľa Boháčka krátkodobo mení na rastový, avšak dlhšie trvajúce cenové prírastky neočakáva, keďže globálna ekonomická neistota, ktorá podmieňuje vývoj dopytu po energiách, je opätovne zvýšená. „Na druhej strane, bezpečnostné riziká a ultimáta na Rusko, môžu vychýliť vyrovnaný dopyt a ponuku, čo sa môže podpísať na cenách,“ uzavrel Boháček.
