Baltské more môže produkovať viac ako dvojnásobok inštalovaného výkonu všetkých nemeckých uhoľných elektrární. V piatok to povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.
Expanzia veternej energie
Nemecko v súčasnosti pracuje na splnení cieľov v oblasti zmeny klímy a „odstrihnutí sa“ od energetických zdrojov z Ruska.
Baerbocková vo videoprejave pred stretnutím v dánskej Kodani uviedla, že Nemecko chce urýchliť expanziu veternej energie vyrábanej v Baltskom mori. Krajiny okolo Baltského mora „potrebujú napnúť plachty, spolupracovať a nastaviť kurz smerom k tomu, aby bol náš región udržateľnejší, odolnejší a bezpečnejší,“ povedala Baerbocková.
„Európska komisia odhaduje, že Baltské more by mohlo potenciálne vyprodukovať viac ako 90 gigawattov veternej energie. To je viac ako dvojnásobok inštalovaného výkonu všetkých nemeckých uhoľných elektrární. Veterná energia z Baltského mora nám pomôže v boji proti klimatickej kríze. A je to investícia do našej bezpečnosti – pomôže nám znížiť závislosť od plynu z Ruska,“ dodala.
Rusko prišlo o členstvo
Nemecko 1. júla prevzalo na rok predsedníctvo v Rade štátov Baltského mora. Medzivládne fórum pre regionálnu spoluprácu tvorí Európska únia a 10 členských krajín: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Island, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Poľsko a Švédsko.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine rada pozastavila činnosť Rusku. Moskva neskôr uviedla, že sa rozhodla z rady vystúpiť s tým, že organizácia sa mení na „protiruský nástroj“.
Nemecký kancelár Olaf Scholtz uviedol, že Nemecko je naďalej odhodlané zredukovať emisie skleníkových plynov na nulu už do roku 2045, čo je najskôr zo všetkých veľkých priemyselných krajín.
