BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) – Slovenskí prevádzkovatelia veľkých spaľovacích zariadení s tepelným príkonom 50 a viac megawattov zrejme nebudú musieť hneď spĺňať nové prísne emisné limity, ktoré od roku 2016 nariaďuje eurosmernica o priemyselných emisiách.
Slovensko využije možnosť vypracovať prechodný národný program, ktorým sa posunie termín na zosúladenie s novými prísnejšími požiadavkami pre tieto spaľovacie zariadenia do 30. júna 2020.
Emisie zo spomínaných spaľovacích zariadení tak budú limitované individuálnymi emisnými stropmi s klesajúcou tendenciou v príslušných rokoch. V národnom programe sú upravené limity pre tieto znečisťujúce látky: oxid siričitý, oxidy dusíka a tuhé znečisťujúce látky. Národný program nám nakoniec bude musieť schváliť Európska komisia.
Potreba vypracovať prechodný národný program Slovenskej republiky pre veľké spaľovacie zariadenia podľa envirorezortu vyplynula zo štúdie ministerstva hospodárstva, ktoré posúdilo dopady eurosmernice o priemyselných emisiách.
V štúdii urobili aj prieskum u prevádzkovateľov veľkých spaľovacích zariadení, z ktorého vyplynulo, že vzhľadom na ekonomickú recesiu prevádzkovatelia majú v súčasnej dobe iba obmedzený ekonomický potenciál, nepostačujúci na zosúladenie sa v krátkom časovom horizonte s viacerými environmentálnymi požiadavkami vyplývajúcimi z novej európskej právnej úpravy.
Okrem sprísnených emisných limitov pre tuhé znečisťujúce látky, oxid siričitý a oxidy dusíka sa prevádzkovatelia musia vysporiadať aj s požiadavkami eurosmernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. V závere štúdie autori konštatujú, že odhadované náklady na zosúladenie s požiadavkami smernice predstavujú pre veľké spaľovacie zariadenia viac ako 613 miliónov eur.
Potreba zvýšených investícií na zabezpečenie spomínaných environmentálnych požiadaviek bez možnosti ich rozloženia v čase by sa premietla aj do regulácie cien tepla. Mohlo by to znamenať enormný nárast cien energií nad sociálne akceptovateľnú úroveň. Príliš vysoký ekonomický tlak na prevádzkovateľov veľkých spaľovacích zariadení môže viesť k výstavbe menších zariadení (do 50 MW), na ktoré sa nevzťahujú prísne environmentálne kritériá, čo v konečnom dôsledku môže byť príčinou vyšších emisií do ovzdušia a teda aj zhoršenej kvality ovzdušia.
Do prechodného programu je zaradených deväť spaľovacích zariadení. Individuálne emisné stropy sú v šiestich prípadoch určené pre oxid siričitý, v deviatich prípadoch pre oxidy dusíka a šesť pre tuhé znečisťujúce látky. Spaľovacie zariadenia, na ktoré sa program vzťahuje, patria Bratislavskej teplárenskej, Continental Matador Rubber, Priemyselnému parku Štúrovo, Slovnaft Petrochemicals a U. S. Steel Košice.
