Iba 20 triatlonistov sveta začne novú sezónu nezvyčajným projektom Super League v austrálskom Hamiltone. Pozvánku na premiéru tejto súťaže dostal aj 27-ročný Bratislavčan Richard Varga. Štvornásobný majster sveta v akvatlone a dvojnásobný olympionik, ktorý päťtýždňovým sústredením v Juhoafrickej republike (2. februára – 8. marca) začal púť za treťou olympiádou, ako aj za prvou medailou z veľkého podujatia v olympijskom triatlone. Práve chýbajúci cenný kov z klasického triatlonu je stále veľkou výzvou pre najlepšieho plavca medzi elitnými svetovými triatlonistami.
Richard, ako ste spokojný s prípravou, ktorú ste začali 1. novembra 2016?
Som veľmi rád, že som sa posunul dobrým smerom v súvislosti s liečením mojej boľavej achilovky, ktorá ma obmedzovala predovšetkým pri behu. Po dlhšom oddychu a liečbe sa veci dali do poriadku (krátka odmlka). Cítim sa oveľa lepšie. Momentálne môžem behať. Aj keď doma som to nejako extra nepreháňal. Predsa len terény boli zasnežené a zľadovatené. Oddýchol som si. Skúsim to v Afrike. Nebude tam ľad a sneh. Také krkolomné podmienky môjmu zraneniu nepomáhali. Teraz dokážem počas dvojfázového tréningu odbehnúť sedem hodín týždenne bez problémov, čo je celkom slušné. V Afrike by som chcel k tým siedmim hodinám pridať ďalšie tri hodiny. Keď to budeme držať na týchto bežeckých objemoch, budem spokojný (krátka odmlka). Myslím si, že z tohto hľadiska to bude naozaj dobré.
Po dlhých rokoch ste tradičné miesto sústredenia v Austrálii a na Novom Zélande vymenili za tréningový pobyt v Juhoafrickej republike. Prečo ste sa rozhodli práve pre JAR?
Za miesto svojej prípravy som si vybral Južnú Afriku, pretože podmienky v Európe túto zimu neboli dobré. Všade bolo zima, plno snehu a najmä ľad. Teraz bol v Európe sneh aj tam, kde ho už dlhé roky nemali. Pod snehom sa ocitli aj tréningové strediská v Španielsku či na Kanárskych ostrovoch. Navyše, do Južnej Afriky pravidelne chodia naši atléti, mali sme od nich dobré referencie, preto sme na päť týždňov odišli do oblasti, kde je stabilné počasie, teplomer sa drží na tridsiatke, neprší tam a bez problémov sa tam dá trénovať všetko, čo potrebujeme trénovať. Navyše, stredisko Potcheestroom je v prijateľnej stredohorskej výške okolo 1400 metrov nad morom. To by nám tiež malo pomôcť pri naberaní kondície.
Hovoríte, že pre JAR ste sa rozhodli aj na základe priaznivých referencií od slovenských atlétov – olympionikov, ktorí sa v týchto končinách sveta pripravujú počas zimy už viac rokov po sebe. Čo vás z ich správ z tohto kúta sveta najviac zaujalo?
Z tréningového hľadiska samozrejme, stabilné počasie, bez dažďa a vhodné tréningové i klimatické podmienky na všetky tri športy, ktoré patria k triatlonu. Stredisko Potcheestroom, do ktorého ideme, je, ako som hovoril, v nadmorskej výške 1400 metrov, je to 200 kilometrov od Johannesburgu (krátka odmlka). Je síce pravda, že trochu ideme do nezmáma najmä v súvislosti s cestnou cyklistikou. Vôbec nepoznáme tamojšie cesty, bezpečnosť na ich cestách, ani hustotu premávky a kvalitu povrchu. Ale veríme, že aj v tomto smere to bude bez problémov. V Afrike si chcem dobre zabehať, zaplávať a zdokonaliť sa aj na bicykli. Preto celý čas bude s nami mladý cyklista Martin Šmýkal, ktorý nám bude na ceste robiť sparingpartnera.
Keď ste spomenuli cyklistu Martina Šmýkala, prezraďte aj ďalších členov vašej africkej misie. S kým všetkým sa budete v Južnej Afrike pripravovať? Kto všetko bude patriť do vašej tréningovej skupiny?
V prvom rade spomeniem môjho dlhoročného tréningového triatlonového partnera Tomáša Kubeka. Potom svojho atletického trénera Kristiána Cupáka a maséra Petra Hečka, ktorý je aj masérom slovenskej futbalovej reprezentácie. V Afrike bude s nami trénovať aj Filip Šebo, ktorý sa začal triatlonu veľmi seriózne venovať. Uvidíme, ako to s nami potiahne (smiech). Či vydrží celý čas (smiech). Peťo Hečko bude v Afrike s nami prvé dva – tri týždne, potom ho vystrieda Kristián Cupák. Ja sa potom z Afriky presuniem priamo do Austrálie, kde ma čakajú prvé veľké preteky novej sezóny. Päť týždňov budem v Afrike, dva týždne v Austrálii. Potom sa vrátim domov a budem pokračovať v športovej príprave.
Spomínate Filipa Šeba. Ako sa dostal do vašej tréningovej skupiny? Oslovil vás on, alebo ste mu vy dali ponuku?
Filip Šebo so mnou už niekoľkokrát trénoval po mojom návrate na Slovensko. Už sme spolu zažili niekoľko tréningov. Hovorím, Filip sa začal veľmi seriózne venovať triatlonu. Chce ho robiť, tak sme sa rozhodli, že ho so sebou zoberieme. V partii sme si povedali, že mu ukážeme ozajstný šport (smiech). Aby pocítil, aká ťažká je naša tréningová drina. Uvidíme, či vydrží s nami trénovať, či ho triatlon bude baviť aj po tých piatich týždňoch tréningu v Južnej Afrike (smiech). Dúfajme, že áno (smiech). Filip je pre nás dvoch dobrým parťákom.
O vás je známe, že v mladosti ste ako športovec ,,pendlovali“ medzi plávaním, v ktorom máte rodinnú tradíciu a futbalom? Ako ste vnímali výkony vášho aktuálneho triatlonového ,,parťáka“ Filipa Šeba, ktorý to dotiahol až do slovenskej reprezentácie?
My s Filipom naozaj máme spoločnú futbalovú minulosť. Obaja sme hrávali v tom istom petržalskom klube, trénoval nás ten istý tréner, pán Nitka. Ale nezišli sme sa v jednom mužstve, lebo Filip je odo mňa o päť rokov starší. Vtedy, keď on bol hviezdou v Artmedii, ja som sa naplno začal venovať triatlonu. Chodil som ho obdivovať na Artmediu. V sezóne 2004/2005 vybojoval s Petržalkou majstrovský titul, v tej sezóne bol s 22 gólmi kráľom ligových strelcov. Bola to paráda! Hral naozaj výborne. Chodil som mu fandiť (smiech). Aj potom neskôr, keď Petržalka hrala skupinovú fázu Ligy majstrov. Bol naozaj výborný.
Po dvanástich rokoch sa karta obrátila. Filip chodí na triatlonové preteky obdivovať vás? Chce byť takým triatlonistom ako ste vy? Teraz ste vy pre neho vzorom?
To neviem (smiech). To sa v prvom rade musíte jeho opýtať (krátka odmlka). Nech povie, ako to je (smiech). Ale viackrát mi to už naozaj povedal. Zobral si ma za príklad – a chce byť v triatlone čo najlepší. Učí sa od tých dobrých (krátka odmlka). Filip sa triatlonu chce venovať na sto percent. Futbal už nechce hrať… Vraj ho už nebaví, ale do triatlonu sa riadne zahryzol. Poctivo trénuje. Našiel pre seba šport, ktorý ho, podľa jeho slov, napĺňa. Verím, že pri ňom dlho vydrží (smiech).
Myslí to s triatlonom naozaj vážne?
Myslím si, že áno. Chodí na preteky, trénuje. Bez prípravy by si predsa na triatlon netrúfol. Triatlon potrebuje poctivú, systematickú a dlhodobú prípravu. Preto sme mu teraz dali možnosť, aby svoju športovú výkonnosť posunul ešte ďalej. Uvidíme, či s nami vydrží držať krok. Držím mu palce, aby sa z Afriky vrátil plný novej energie a chuti do triatlonu. Aby počas tréningu s nami získal nový impulz do svojho športového života.
Aké bude hlavné poslanie päťtýždňového sústredenia v Juhoafrickej republike, na ktoré 2. februára odchádzate?
Už som spomínal, že kvalitné africké podmienky chcem využiť na plnohodnotnú športovú prípravu. Do Afriky idem predovšetkým plávať, behať a bicyklovať. To je základ môjho programu. Ak sa mi tréningový plán podarí naplniť tak, ako si ja predstavujem, budem veľmi rád. Ak by som musel harmonogram prípravy, povedzme, zo zdravotných dôvodov meniť, bola by to určitá komplikácia. V každom prípade sa chcem čo najlepšie pripraviť na celú sezónu 2017, počas ktorej ma čaká niekoľko zaujímavých podujatí.
Keď spomínate tie podujatia, ktoré preteky, resp. súťaže budú top podujatím sezóny 2017, na ktoré sa budete v JAR a neskôr v Austrálii pripravovať? Ktoré budú vaše prvé preteky?
Prvý raz budem v akcii v polovoci marca v Hamiltone, v Austrálii. Dostal som pozvanie na premiérový ročník Super Leaque. Sú to prvé preteky sezóny, ktoré majú taký neštandardný formát (krátka odmlka). Tieto preteky budú trvať tri dni. Súťažiť sa bude v objemoch 200 metrov plávania, 6 km cyklistiky a 2 km beh. Poradie jednotlivých disciplín sa bude počas súťažných dní meniť. Poradie v cieli sa po každých pretekoch bude bodovať a podľa výsledkov pôjdeme na štart ďalšej súťaže. Po každej súťaži bude desaťminútová prestávka. Potom sa bude pokračovať tak, že najskôr bude súťažiť dvadsať pozvaných triatlonistov, ďalšiu súťaž pôjde už iba pätnásť a v následnom finále sa predstaví desať najlepších. Malo by to byť veľmi sledovateľné pre divákov aj pre televízne kamery. Bude to úplne nový formát v triatlone, ktorý má za úlohu prilákať divákov. Uvidíme, s akou odozvou sa to u nich nakoniec stretne.
Kto vymyslel tento netradičný formát triatlonových pretekov? Kto je ich iniciátorom?
Formát pretekov Super League vymyslel dvojnásobný víťaz legendárneho Ironmana na Havaji z rokov 2007 a 2010 Austrálčan Chris McCormack. Mnohonásobný medailista z tých najvýznamnejších a najťažších svetových triatlonových pretekov vymýšľa akcie, ktorými chce náš šport ešte viac priblížiť divákom i potenciálnym záujemcom. Robí akcie pre to, aby náš náročný šport ešte viac spropagoval medzi ľuďmi. Bude to niečo nové, nepoznané, sám som zvedavý, ako to všetko nakoniec dopadne (krátka odmlka). Osobne vítam iniciatívy ľudí z nášho športu, ktorí robia všetko pre to, aby sa triatlon viac dostal do povedomia športových fanúšikov. Priamy prenos by mala vysielať televízie pod patronátom ESPN. Malo by to byť pre televíznych divákov veľkým ťahákom. Uvidíme, či sa predstavy iniciátorov splnia.
Hovoríte, že účastníkov tohto nového triatlonového podujatia organizátori špeciálne pozývali. Aká bude na nich konkurencia, kto bude ašpirantom na prvý triumf v nich?
Konkurencia na týchto pretekoch bude veľmi silná. Ak mám dobré informácie, tak okrem pravidelných účastníkov OH sa v tejto súťaži predstaví aj dvojnásobný víťaz a obhajca titulu z Ironmana na Havaji Nemec Jan Frodenko, medailisti z tohto prestížneho podujatia a ďalšie veľké postavy svetového triatlonu. Bude to poriadne ´nadupané´. Samozrejme, že na takú spoločnosť triatlonových hviezd z celého sveta sa veľmi teším. Som rád, že som medzi nimi.
Nebudete teda chýbať medzi aktérmi, ktorí sa pokúsia v Hamiltone uviesť do života nový formát triatlonového podujatia. A okrem tejto premiéry v Austrálii na čo v roku 2017 zameriate svoju pozornosť, pokiaľ ide o normálne a klasické triatlonové súťaže?
V prvom rade sa chcem zamerať na seriál Svetového pohára a seriál majstrovstiev sveta. Už teraz viem, že sezóna 2017 bude mať pre mňa minimálne tri – štyri vrcholy. Najskôr budú majstrovstvá Európy v olympijskom triatlone v rakúskom Kützbehli, potom majstrovstvá Európy v šprint triatlone v Düsseldorfe, potom Grand finále seriálu majstrovstiev sveta, ktoré bude v septembri v Rotterdame. A tiež sa chcem dobre pripraviť aj na domáce ME v akvatlone, ktoré budú v Bratislave – Petržalke. Ostatné preteky tentoraz iba dotvárajú kalendár roka 2017. Mám v pláne súťažiť minimálne na troch kolách Svetového pohára, aby som mal dosť bodov na Grand finále v Rotterdame. Dúfam, že na tých pretekoch Svetového pohára budem v pohode – a že v nich budem pravidelne bodovať (krátka odmlka). Verím, že budem zdravý a že mi to pôjde.
Richard, ako ste prijali fakt, že tohoročné majstrovstvá Európy v akvatlone budú práve vo vašej rodnej Bratislave?
To je jednoducho sen! Nádherná vec. Ja som pri Draždiaku v podstate doma (smiech). Býval som od neho približne 600 metrov. Ja tam môžem aj dobehnúť, resp. dokonca doplávať cez kanál. Mám to priamo doma (smiech). Veľké medzinárodné triatlonové podujatie bude na sídlisku, na ktorom som vyrástol, som privítal (krátka odmlka). Nedávno som bol v Anglicku, aj v ďalších krajinách. Ľudia, s ktorými som sa rozprával, privítali, že vďaka triatlonu môžu tento rok v máji prísť na Slovensko, do Bratislavy. Potvrdili mi svoju účasť. Už sa tešia na Bratislavu. Elitní pretekári mi tiež potvrdili svoju účasť. Ale viem, že koncom mája sa do Bratislavy chystá aj veľká skupina hoby triatlonistov. Veľmi veľa triatlonistov, ktorí to robia iba ako svojho koníčka… Bude to veľmi dobré aj pre Bratislavu a pre Slovensko. Môžeme veľa dobrého a užitočného urobiť pre propagáciu Slovenska. Aby ľudia spoznali, čo je Bratislava, čo je Slovensko (krátka odmlka). A navyše, naši hostia môžu u nás zažíť aj dobrý šport – majstrovstvá Európy v akvatlone. Obrovská šanca pre Slovensko!
Hovoríte, že na jazere Draždiak ste prakticky vyrastali. Aké máte ambície v súvislosti so šampionátom starého kontinentu v disciplíne, v ktorej ste už štvornásobným majstrom sveta?
Je to veľká vec, že šampionát v akvatlone budeme mať doma. Dlhých osem rokov som chodil na preteky seriálu majstrovstiev sveta a Svetového pohára prakticky po celom svete. Niekoľkokrát som pre ne už obletel zemeguľu. Robil som to preto, aby som sa výkonnostne posunul ďalej. A teraz sa budem môcť koncom mája o titul majstra Európy usilovať doma. Budem môcť súťažiť pred vlastnými priaznivcami, pred priateľmi, rodinou, mladšími kolegami. To je fakt veľká vec! Chcem na týchto pretekoch byť dobrý. Ak mi zdravie vydrží, mohlo by to byť dobré. Verím, že na domácich ME urobím výsledok, s ktorým budeme všetci spokojní. Viac už nepoviem, aby som to nezakríkol (smiech).
Ako člen športového centra polície ste začali ďalší, vo vašom prípade už tretí štvorročný olympijský cyklus, na konci ktorého by mali byť OH 2020 v Tokiu. Ako vnímate túto vašu špičkovú triatlonovú dlhovekosť a stabilitu vašich kvalitných výkonov?
Teraz som ešte iba na začiatku tohto ďalšieho olympijského obdobia. To je ešte vzdialená budúcnosť… Aj keď život športovca beží neuveriteľne rýchlo (krátka odmlka). Tento rok si môžem, pokiaľ ide o kvalifikáciu na OH 2020, ešte oddýchnuť. Môžem sa koncentrovať na iné súťaže. Samozrejme, že tretia šanca na olympijský štart je pre mňa veľmi veľkou výzvou. Ja osobne mám výzvy rád, lebo ma v kariére posúvajú ďalej. Na prvej olympiáde v Londýne som bol tesne za dvadsiatkou, na druhej minulý rok v Riu tesne za desiatkou, tretia v Tokiu by mi už mohla aj vyjsť. Pravda, najskôr však musím byť zdravý. Potrebujem okolo seba ľudí, ktorí mi budú pomáhať. Chcem to ešte tie štyri roky potiahnuť. Preto urobím všetko pre to, aby som s triatlonom nemusel povedzme o pol roka skončiť. Preto som si boľavú achilovku musel koncom minulého roka v prvom rade vyliečiť. Aby ten tréning, ktorý ma teraz čaká, vydržala. Zo zimnej prípravy budem žiť prakticky celý rok. Preto musí mať mať svoju kvalitu. Verím, že v Južnej Afrike sa dobre pripravím aj smerom k OH 2020 v Tokiu.
Kam by ste sa chceli posunúť vo výsledkoch na majstrovstvách Európy, resp. majstrovstvách sveta?
Veľmi rád by som niekedy zopakoval výsledok, aký som dosiahol v roku 2015 na majstrovstvách Európy v Ženeve. Tam som bol štvrtý. O tri sekundy mi ušlo tretie miesto. To človeka viac mrzí ako irituje (krátka odmlka). Tak blízko som bol pri stupni víťazov! Práve tá vidina pozície pre troch najlepších ma stále ženie dopredu. Po takých porciách iba tri sekundy od medaily! Konečne by som chcel z veľkého podujatia medailu. Už iba to mi chýba. Konečne by som sa chcel dostať na stupeň pre medailistov. Nie v akvatlone, ale v klasickom olympijskom triatlone, alebo v šprint triatlone. Medaila by ma veľmi potešila.
Richard, fakt chcete v ročníku 2017 opäť absolvovať takú veľkú porciu pretekov? Nemáte chuť trochu si v tejto poolympijskej sezóne oddýchnuť od súťaženia?
Viete, všetko to bude závisieť od zdravotného stavu. Ľahšie sa dá pripraviť na jeden – dva vrcholy sezóny, než na štyri – päť. Súťažný ročník Svetového pohára má každý rok šesť až osem podujatí. Seriál majstrovstiev sveta tak isto. Plus majstrovstvá Európy, plus svetové šampionáty v akvatlone, plus veľké domáce preteky… Ak všetko ide dobre, po sezóne budem mať za sebou minimálne dvadsať – dvadsaťpäť podujatí. Držať sa tak dlho vo forme, to chce celého človeka. Stopercentne zdravého. Čakajú ma však aj iné preteky (krátka odmlka). Netvrdím, že ich pôjdem na pol plynu…To teda nie. Aj tie budem brať fakt na sto percent. Ja chodím na štart s cieľom odovzdať na trati všetko, čo mám aktuálne natrénované. Takže to bude dosť náročné držať si špičkovú výkonnosť od polovice mája až do polovice novembra.
Ako triatlonista ste si vyskúšali už mnohé súťaže a preteky – od tých najmenších až po dve olympiády? Máte ešte sen, ktorý by ste si počas triatlonovej kariéry chceli splniť? Máte pred sebou výzvu, na ktorej chcete ešte popracovať?
Keďže počas tejto sezóny sa po dlhom čase nemusím naháňať za nejakou kvalifikáciou, chcem si počas roka vyskúšať si aj iné triatlonové trate. Mám veľkú chuť predstaviť sa na Half Ironmanovi, čo je polovičný železný muž. To je pre mňa už viac rokov veľká výzva. Chcem to skúsiť. Sám som zvedavý ako na veľkej súťaži zvládnem 1,9 km plávania, 90 km cyklistiky a 21,1 km behu. Mám v pláne zmerať si sily so súpermi aj v týchto objemoch.
V tejto súvislosti máte ambície predstaviť sa v polovičnom železnom mužovi na pretekoch Challenge Family, ktoré budú v auguste v Šamoríne – Čilistove, alebo ste si za miesto svojej premiéry v tejto ťažkej súťaži vybrali nejaké známejšie zahraničné dejisko?
Ak by to dátumovo sadlo, rád by som súťažil v Šamoríne. Ešte neviem, či sa to podarí. Predsa preteky Chalenge Family majú svoju úroveň. Je to podujatie zo seriálu majstrovstiev sveta. Navyše, je to doma. Takže opäť obrovská príležitosť ukázať sa medzi najlepšími. Zasa sa môžem predstaviť pred vlastnými fanúšikmi. Tento rok mi súťažný kalendár ponúka až tri šance predstaviť sa na veľkých medzinárodných pretekoch doma. Nie veľa slovenských športovcov má možnosť bojovať o medaily na ME a MS pred vlastnými ľuďmi. To je fakt veľká možnosť ukázať svojim priaznivcom aktuálnu formu. Tento rok z tohto pohľadu bude pre mňa naozaj výnimočný (krátka odmlka). Verím, že na domácich pretekoch ME a MS urobím výsledky, ktorými poteším priaznivcov. Ak to budú medailové priečky, budem ešte spokojnejší (smiech).
Počas zimnej prípravy na Slovensku ste neoddychovali ani vtedy, keď vonku bolo mrazivo a klzko. Internet obehli zábery z vášho nepríjemného pádu na karpatských lesných cestičkách. Nechceli ste vtedy, keď na nich bol sneh a ľad, radšej oddychovať?
Vtedy som jazdil na lesných chodníkoch. Išiel som sám taký krátky kros. Trochu som sa chcel vyvetrať. Koleso mi vbehlo do nejakej priehlbiny, trochu to šmyklo a už som letel… Bicykel zostal na ceste a ja som sa šesť metrov šmýkal po snehu rovno do potoka. Našťastie, nič sa mi nestalo. Mohol som pokračovať v tréningu (smiech). Som veľmi šťastný, že sa mi pri tom páde nič nestalo. Viete, mňa to veľmi baví. Samozrejme, že nie som najlepší horský cyklista. Viem, že nie som žiadny Peter Sagan (krátka odmlka). Baví ma to, triatlon je momentálne môj život. Preto sa vždy chcem zlepšiť vo všetkom, čo mi nejde. Robím a trénujem to dovtedy, kým to dobre neovládam. Jednoducho, musím si dokazovať, že sa to naučím. Ja som už raz taký (smiech). Dovtedy to robím, kým som s tou činnosťou nie spokojný. Ja už iný nebudem (smiech). Aj to je cesta, ako sa v kariére posunúť ďalej.
Až niekoľko týždňov po olympiáde v Riu, na ktorej ste skončili na 11. mieste, ste sa priznali, že pri behu vás veľmi obmedzovala boľavá achilovka. Aj pre ňu ste z prvého miesta po cyklistike klesli až tesne za elitnú desiatku. S čím teda pôjdete do tejto novej sezóny?
Predovšetkým s veľkým želaním, aby som bol zdravý. Osem rokov som riskoval. Vedel som, že si ju pri tréningu alebo na súťaži môžem natrhnúť alebo dokonca roztrhnúť. O tom som veľmi dobre vedel. Ak by sa to stalo, mal by som po kariére. Preto si na svoje zdravie dávam väčší pozor. Vedel som, že som veľmi riskoval. Mnohokrát aj na veľkých pretekoch som išiel doslova cez bolesť. Inak sa vtedy nedalo (krátka odmlka). Ale teraz si myslím, že sa to už dá (krátka odmlka). Po olympiáde v Riu som si doprial dlhší oddych, chodil som po lekároch a vyšetreniach, vďaka ich pomoci sme moju achilovku dali do poriadku. Už ma neboli. Už ju môžem naplno zaťažovať. Ale aby som to naozaj mohol, potrebujem mať okolo seba kvalitných ľudí. Aby sa o mňa dokázali starať. Keď budem mať zdravie, budem môcť teraz v Afrike behať 160 kilometrov za týždeň, keď zdravý nebudem, budem musieť nútene oddychovať. Takže jedno podmieňuje druhé, čo si ja veľmi dobre uvedomujem.
Štefan Žilka