BRATISLAVA 13. novembra (WEBNOVINY) – V Bratislave aj po štvrťstoročí od nežnej revolúcie stále chýba pamätník, ktorý by pripomínal udalosti z novembra 1989. Novembrové udalosti v hlavnom meste zatiaľ pripomínajú len pamätné tabule.
Prvý pamätník na pamiatku novembrových udalostí sa však už pripravuje, stáť by mal v budúcnosti na Námestí slobody. Pri príležitosti blížiaceho sa 25. výročia nežnej revolúcie o tom pre agentúru SITA porozprával historik umenia a riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok (MUOP) v Bratislave Ivo Štassel.
Na počesť novembra sú osadené tabule
Udalosti nežnej revolúcie v súčasnosti v Bratislave pripomínajú štyri pamätné tabule. Jedna z nich je na Univerzite Komenského na Šafárikovom námestí a ďalšia na budove ministerstva pôdohospodárstva na Dobrovičovej ulici. Ako pre agentúru SITA priblížil Štassel, obe pritom hovoria o študentských nepokojoch, ktoré sa konali ešte 16. novembra 1989 a boli predzvesťou revolučných udalostí.
Ďalšia tabuľa, ktorá sa tiež viaže k 16. novembru, je na budove galérie Umelka na Dostojevského rade. Priamo k udalostiam zo 17. novembra sa viaže iba jediná pamätná tabuľa, ktorá sa nachádza na fasáde nemocnice Milosrdných bratov na Námestí SNP. Podľa Štassela inštitúcie, ktoré tieto tabule osadili – univerzita, ministerstvo, umelci i radnica – tak urobili z potreby mať pripomienku novembrových udalostí. „Dá sa to brať tak, že tieto inštitúcie potrebovali udalosť aspoň nejakým dôstojným spôsobom pripomenúť, aby sa na to nezabudlo, ale stále tu chýba taký centrálny počin,“ dodal Štassel.
Psychiater Pavel Černák: Štvrťstoročie od novembra ´89 strácame hodnoty
Slováci si od nežnej revolúcie polepšili, rástli im aj platy
Jeden pamätník už pripravujú
V prvom desaťročí po nežnej revolúcii v Bratislave neexistovala žiadna pripomienka udalostí z novembra 1989, pamätné tabule začali vznikať až po roku 2000. Štassel to vysvetľuje tým, že v 90. rokoch boli vo vysokej politike aj bývalí spolupracovníci ŠtB alebo bývalí komunisti, ktorí nemali potrebu si udalosti nežnej revolúcie pripomínať.
„Až neskôr, keď prišla pomečiarovská generácia, ktorá už mala hodnoty presne vymedzené, začali tlačiť na to, že aj nežnú revolúciu si treba pripomenúť,“ priblížil Štassel. Nedostatočná potreba pripomínať si novembrové udalosti v prvých rokoch po revolúcii podľa Štassela pramenila i z toho, že „nie celý národ túžil po zmene, a to sa odrazilo aj v tom, že nebola nejaká celospoločenská potreba pripomínať si tento zvrat,“ dodal.
Pamätník ma zdobiť Námestie slobody
Zatiaľ síce v Bratislave chýba centrálny pamätník nežnej revolúcii, jeden sa však už pripravuje. Zatiaľ je v štádiu verejnej súťaže na jeho výtvarné stvárnenie, ktorá bude ukončená v marci 2015. Novembrové udalosti z roku 1989 by mal v hlavnom meste v budúcnosti pripomínať Pamätník 17. novembra, ktorý chcú osadiť na Námestí slobody.
Iniciátormi jeho osadenia sú členovia Iniciatívy za Pamätník demokratickej revolúcie 1989, ktorej štatutárom je súčasný bratislavský viceprimátor a jeden z tribúnov nežnej revolúcie Ján Budaj. Umiestnenie pamätníka na Námestí slobody schválili ešte v máji tohto roka bratislavskí mestskí poslanci. Nový pamätník by mal stáť oproti Úradu vlády SR. Podľa Štassela má toto umiestnenie aj symbolický význam. „Umiestnenie pamätníka čelom k Úradu vlády je do určitej miery symbolické. Je to inštitúcia, ktorá predstavuje výkonnú moc tejto krajiny a má to byť ako také memento, aby sa nikdy tá moc nespreneverila a neobrátila proti občanom,“ uzavrel Štassel.
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) si pripomenú dvadsaťpäť ponovembrových rokov stretnutím pri nevšednom pamätníku Svedomie novembra, ktorý vznikol pred rokom. Na ich podnet ho vytvoril Fero Guldan. Toto dielo už dobre poznajú najmä cestujúci, ktorí využívajú služby bratislavskej MHD, je totiž umiestnené v tesnej blízkosti zastávky Zochova, na múre Kapucínskeho kláštora. Pred rokom ho slávnostne odhalil národný umelec Ladislav Chudík spolu s podpredsedníčkou NR SR Erikou Jurinovou.
„Fero Guldan využil pre svoje dielo kúpeľňové kachličky, ktoré sa stali symbolom vnímania novembra časťou súčasnej vládnej garnitúry. Na týchto netradičných nosičoch divák dešifruje väčšinu túžob a ideí, ktoré nás pred štvrťstoročím spojili do prúdu čo zmietol bývalý režim. Nakoľko sa však tieto túžby naplnili, to z kachličiek nik nevyčíta, tu sa každý musíme spoľahnúť na svoje svedomie, ako nás k tomu napokon inšpiruje aj samotný názov diela,“ povedal vo štvrtok pre agentúru SITA poslanec NR SR Ján Mičovský, ktorý bol spolu s Mikulášom Hubom autorom tohto nápadu.
Guldan má na 25. výročie svoje dielo zaujímavo dotvoriť. Všetci, ktorí sú zvedaví ako Fero Guldan svoje dielo na počesť novembrovej štvrťstoročnice dotvorí, sa to môžu dozvedieť 17. novembra o 15:00, keď bude pamätník slávnostne opätovne odhalený. K tejto atmosfére môžu prispieť aj samotní návštevníci, a to zapálením sviečok spomienok i nádeje, ktorých by sa tu malo podľa OĽaNO rozhorieť niekoľko tisíc.
. V období od 17. novembra do 29. decembra 1989 priniesla pád komunistického systému v Československu. Udalosti novembra 1989 naštartovali študenti. V Bratislave sa podvečer 16. novembra 1989 zhromaždili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a pred ministerstvom školstva hovorili o potrebe demokratizácie školstva.
Veľkú demonštráciu pripomínajúcu 50. výročie zatvorenia českých vysokých škôl nacistami pripravili študenti v Prahe a jej brutálne potlačenie na Národní třídě, keď policajti študentov bili obuškami a zatýkali ich, vyvolalo medzinárodné rozhorčenie a vyburcovalo českú a slovenskú spoločnosť.
Revolučné udalosti vyústili 7. decembra 1989 do rezignácie federálnej vlády a 10. decembra 1989 vymenoval prezident ČSSR Gustáv Husák novú vládu národného porozumenia, v ktorej bolo desať komunistických a jedenásť nekomunistických ministrov, jej predsedom sa stal Marián Čalfa. Gustáv Husák podal v ten istý deň demisiu. 28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Prvé slobodné parlamentné voľby sa konali v júni 1990.
