MOSKVA/KYJEV 20. apríla (WEBNOVINY) – Ukrajinská polícia a tajná služba v nedeľu obvinili Rusko zo zinscenovania krvavej prestrelky pri meste Slovjansk na východe krajiny, kde skupina ozbrojencov prepadla improvizované kontrolné stanovište proruských separatistov, pričom viacero z nich usmrtila.
Podľa vyhlásenia Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) boli páchateľmi „ozbrojení porušovatelia zákona a sabotéri, ktorí terorizujú obyvateľstvo v okolí Slovjansku“ a uchýlili sa k „cynickej provokácii“. Predstavitelia zároveň tvrdia, že na mieste nebol prítomný nikto „okrem sabotérov a zločineckých postáv podporovaných a vyzbrojených príslušníkmi ruskej vojenskej rozviedky“.
—>TU.
Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že hoci od ovládnutia Slovjansku separatistami nemôže tamojšia polícia pracovať, získalo informácie o usmrtení najmenej troch mužov pri nedeľňajšom incidente, ktorý podľa neho mohli vyvolať ruskí agenti.
Ministerstvo vnútra ďalej ubezpečilo, že v noci na nedeľu neuskutočnilo žiadnu operáciu v okolí Slovjansku, ktorý označilo za „najnebezpečnejšie miesto na Ukrajine vzhľadom na prítomnosť zahraničných sabotérov a nezákonných ozbrojených skupín“. V súvislosti s prestrelkou tiež poukázalo na „podozrivú“ rýchlosť, s akou sa na mieste objavili štáby ruských televíznych staníc.
—-> TU.
Krvavá prestrelka
Útok pri Slovjansku, pri ktorom podľa ruských médií zahynulo päť ľudí, predtým odsúdilo ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Zverejnené vyhlásenie hovorí o usmrtení nešpecifikovaného počtu civilistov ozbrojencami Pravého sektora, čo je ultranacionalistická skupina zaangažovaná do februárového zosadenia ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Rusko vyjadrilo „rozhorčenie nad provokáciou… ktorá svedčí o chýbajúcej vôli zo strany orgánov Kyjeva udržať na uzde a odzbrojiť nacionalistov a extrémistov“.
Samotný Pravý sektor poprel akýkoľvek podiel na prestrelke a označil ju za dielo ruských špeciálnych síl. Udalosť sa odohrala tri dni po krízových rokovaniach v Ženeve, kde sa Ukrajina, Rusko, EÚ a USA dohodli na krokoch smerujúcich k uvoľneniu napätia v oblasti vrátane odzbrojenia militantných skupín. Moskva vyčíta Kyjevu neschopnosť ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo na východe Ukrajiny, čo vyvoláva obavy z intervencie, ako tomu bolo pred marcovým pripojením Krymu.
Cirkevný vodca obvinil Rusov
Stupňujúci konflikt sa prejavil aj pri oslavách Veľkej noci tamojšími pravoslávnymi kresťanmi, ktorých ukrajinský vodca vo svojom posolstve hovoril o ruskej „agresii“ a nevyhnutnosti porážky „zla“. Kyjevský patriarcha Filaret, ktorého vyjadrenia citovali miestne médiá, tak otvorene vystúpil proti Moskve v období, keď sa mnohí Ukrajinci podľa vlastných slov modlia za mier s bývalým sovietskym susedom.
„Náš mierumilovný národ, ktorý sa dobrovoľne vzdal jadrových zbraní, čelí agresii a nespravodlivosti… Krajina, ktorá sa zaručila za celistvosť a nedotknuteľnosť nášho územia, sa dopustila agresie,“ povedal Filaret na adresu Ruska, pričom zrejme poukazoval na takzvané budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z roku 1994. „Boh nemôže stáť na strane zla a nepriateľ ukrajinského ľudu je tak odsúdený na porážku… Pane, pomôž nám vzkriesiť Ukrajinu!“ pokračoval patriarcha.
V podobnom duchu sa vyjadril vo svojom veľkonočnom prejave aj dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov, ktorý hovoril o prežívaní „osudovej epochy“, keď sa Ukrajinci „utvrdzujú vo svojom zápase za slobodu a spravodlivosť“.
Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý je pre mnohých veriacich na Ukrajine uznávanou osobnosťou, sa vo veľkonočnom posolstve takisto venoval ukrajinsko-ruským vzťahom, na rozdiel od Filareta však vyzval na zmierenie. „Naša osobitná modlitba je dnes venovaná národom Ruska a Ukrajiny, aby mier zavládol v srdciach a mysliach našich bratov a sestier v krvi a viere, aby putá, ktoré sme stratili, a prepotrebná spolupráca boli obnovené,“ povedal pri príležitosti sviatkov moskovský patriarcha Kirill.
