Ústava nemôže byť len textom na papieri, je potrebné jú napĺňať. Uviedol to prezident Peter Pellegrini pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Ako pripomenul, Ústava SR je základný zákon, ktorý pred 33 rokmi položil pevné piliere nášho samostatného štátu.
Ústava ako základ demokracie a stability
Prezident zdôraznil, že ústava priniesla nielen právny rámec, ale aj istotu, že sa Slovensko vydalo cestou demokracie, slobody a vlastnej štátnosti. Ústava je podľa Pellegriniho dokument, ktorý umožnil zvládnutie aj ťažkých skúšok a politických zmien v posledných rokoch.
„Zároveň však platí, že ústava nemôže byť len textom na papieri. Musí žiť v každodennej realite ľudí – v podobe spravodlivého štátu, sociálnej istoty, rovnosti pred zákonom a úcty k občanom. Preto ju nielen oslavujme, ale aj napĺňajme jej ducha. Iba tak môžeme spoločne budovať Slovensko ako modernú, spravodlivú a sebavedomú krajinu, na ktorú môžeme byť všetci hrdí,“ uzavrel Pellegrini.
Spochybňovanie odkazu SNP vládnucou garnitúrou - KOMENTÁR
Slovenská ústava oslavuje dnes 33. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR).
Podpis na Bratislavskom hrade
Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
Prezidentský palác zažil nápor návštevníkov, počas Dňa otvorených dverí prišlo takmer 10-tisíc ľudí – VIDEO, FOTO
Z právneho hľadiska je slovenskú ústavu možné charakterizovať ako rigidnú, pretože na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Takisto ide o ústavu písanú, ktorá zakladá demokratický a unitaristický charakter štátu. Dokument sa skladá z preambuly a deviatich hláv, ktoré sa venujú rôznym oblastiam fungovania krajiny.
Ústava ako srdce demokracie
Predseda parlamentu Richard Raši nazval Ústavu SR srdcom demokracie. „Ústava nie je len zbierkou paragrafov. Je to živý dokument. Je doslova dušou našej politiky a srdcom našej demokracie. Každé naše rozhodnutie je vedené práve ňou. Každý formát slobody našej spoločnosti je na nej postavený,“ uviedol Raši, ktorý sa v Deň Ústavy SR osobne stretol s poslancami, ktorí 1. septembra 1992 stáli pri zrode základov štátnosti.
„Vzdal som im hold za ich prácu v procese kreovania a prijímania našej ústavy, ktorá nebola len politickým aktom, ale obrovskou morálnou a historickou zodpovednosťou formujúcou našu národnú identitu. Zároveň som sa v tento deň stretol aj s mojimi predchodcami, bývalými predsedami slovenského parlamentu, z ktorých každý zanechal vo vedení zákonodarného zboru svoju stopu a niesol bremeno zodpovednosti za fungovanie našej demokracie,“ povedal Raši. Súčasne skonštatoval, že by sa politická diskusia mala viac zamerať na hľadanie spoločných riešení pre Slovensko a menej na vzájomné spory.
Parlament má prinášať riešenia
„Ako predseda Národnej rady SR som si vedomý, že spoločnosť dnes od parlamentu očakáva viac, než len politické hádky. Očakáva riešenia, slušnosť, vecnosť a schopnosť nájsť kompromis v prospech občanov,“ uviedol Raši a doplnil, že poslanci by nemali zabúdať na to, že ich prvoradou povinnosťou nie je prezentovať samých seba, ale slúžiť ľuďom, ktorí ich do parlamentu zvolili.
„Som presvedčený, že parlament môže a musí byť miestom, ktoré bude pre ľudí symbolom dôvery, stability a nádeje, a že história, ktorú dnes reprezentujú moji predchodcovia, nám v tom môže byť vzácnym kompasom,“ uzavrel Raši.
