BRATISLAVA 1. októbra (WEBNOVINY) – Konsolidačné opatrenia zaťažia peňaženku priemernej domácnosti necelými desiatimi eurami. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií totiž vplyv opatrení, pri predpoklade ich 80-percentného premietnutia do konečných cien, by domácnostiam s priemerným príjmom znížil disponibilný príjem v priemere o 9,3 eur mesačne. „Za celý rok by sa tak priemernej domácnosti mal znížiť disponibilný príjem o 111,6 eur,“ konštatuje rezort financií.
Vplyv zvýšenia dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní pri samostatne žijúcom dôchodcovi by predstavoval 4,3 eur mesačne. Domácnostiam s nižším príjmom, teda s menej ako dvojnásobkom priemernej mzdy, ktorá vlani dosahovala 512 eur, by sa disponibilné príjmy znížili o 5,1 eur mesačne. Domácnosť s nadpriemerným príjmom, teda nad 2 000 eur, by pocítila opatrenia v poklese disponibilného príjmu o 17,5 eur mesačne a štvorčlenná domácnosť by mala menej o 12,2 eur mesačne.
Opatrenia v spotrebných daniach si v podobe najvyššieho nárastu nákladov odnesú zrejme pivári. Podľa analýzy dopadov fiškálnych opatrení by totiž cena piva pri sadzbe dane z pridanej hodnoty 20 % a plnom premietnutí zvýšenia spotrebnej dane stúpla až o 8,7 %. Druhý najvyšší nárast, a to o 4,8 %, by vykázali ceny tabaku a tabakových výrobkov. Nasledujú ceny pohonných látok, ktoré by pri plnom premietnutí navrhovaných zmien stúpli o 2,5 %, energie o 2,8 % a podobne. Celkovo najvyšší nárast by však znamenalo navrhované navýšenie cien diaľničných známok o 37 %. Zjednotenie sadzby dane z pridanej hodnoty pre položky v súčasnosti s nižšou sadzbou by zase pri plnom premietnutí znamenalo rast ceny o 13,2 %.
Tento scenár je však podľa ministerstva príliš pesimistický. Rezort totiž očakáva, že daňové opatrenia sa do konečných cien premietnu len čiastočne. „Inštitút finančnej politiky považuje za realistický scenár, pri ktorom dôjde k 80-percentnému premietnutiu do koncových cien spotrebiteľov,“ uvádza sa v analýze. Rovnako však v tomto prípade očakávajú najvýraznejšie premietnutie v rámci spotrebných daní do cien piva, ktorá by mala stúpnuť o 6,9 %. Zvýšenie spotrebnej dane na tabak by sa premietol do ceny 3,8 %, zrušenie daňového zvýhodnenia biopalív by zvýšilo ceny konečného produktu o 2 % a zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach by ceny tepla zvýšilo o 2,2 %.
Na ceny pohonných látok však vplýva aj poplatok pre štátne hmotné rezervy, ktorého zavedenie by malo podľa inštitútu zdvihnúť ceny nafty a benzínu o 2 %. Poplatok za likvidáciu jadrových zariadení by zase pri 80-percentnom premietnutí zvýšil konečnú cenu elektriny o 6,7 %. Vplyv zvýšenia dane z pridanej hodnoty pre položky so zníženou sadzbou zo 6 % na 20 % by predstavoval 10,6 %. Vplyv zvýšenia dane z pridanej hodnoty pre ostatné položky z 19 % na 20 % zase rezort financií odhaduje na 0,7 %.
SITA
