LONDÝN 28. júla (WEBNOVINY) – Ohlasy vlajkonosičov niektorých krajín po otváracom ceremoniáli Hier XXX. olympiády v Londýne:
Usain Bolt (Jam., atletika): „Srdce mi prudko bilo. Milujem to, som šťastný, že som mohol prísť a kráčať s vlajkou na štadióne.“
Novak Djokovič (Srb., tenis): „Toto bol najlepší a najkrajší pocit, ktorý môže športovec v kariére zažiť. Otvárací ceremoniál olympijských hier je len raz za štyri roky a my sme nastúpili na štadión spoločne so športovcami z celého sveta na najlepšom podujatí na zemeguli. Pri nástupe s vlajkou som reprezentoval svoju krajinu a 115 srbských športovcov, ktorí prišli do Londýna. Niesť srbskú vlajku je oveľa krajšie a lepšie ako vyhrať grandslamový turnaj. Na Grand Slame je to len o tenise, slávnostný nástup je však odmenou pre každého športovca.“
Maria Šarapovová (Rus., tenis): „Niesť vlajku je vždy pocta. Prvýkrát som bola na slávnostnom otvorení a hneď som mala túto príležitosť. Nemôžem tomu uveriť. Nemôžete porovnávať víťazstvo na grandslamovom turnaji s týmito chvíľami. Pri oboch však prežívate neuveriteľné pocity.“
Kirani James (Grenada, atletika): „Je to pre mňa veľká česť, že som niesol vlajku. Veľa atlétov túto možnosť nemalo. Celá rodina sledovala ceremoniál v televízii a bola určite na mňa veľmi hrdá.“
Tia Hellebautová (Belg., atletika): „Je to neuveriteľná možnosť niesť belgickú vlajku. Som poctená. Je to pre mňa oveľa špeciálnejší pocit, keďže toto sú moje posledné olympijské hry. Som síce na sústredení vo Francúzsku, ale na 24 hodín som sa presunula do Londýna, aby som si mohla vychutnať tento pocit.“
Rodrigo Pessoa (Braz., jazdectvo): „Prežíval som veľké emócie, keď som mohol kráčať na čele výpravy brazílskych športovcov. Chcel by som súťažiť aj o štyri roky doma v Riu, ale pocit z dnešného dňa len máločo prekoná.“
Luciana Aymarová (Arg., pozemný hokej): „Dnes bola fantastická nálada. Bola to mimoriadna chvíľa pre mňa, reprezentovala som celú našu krajinu. Neviem to s ničím porovnať. Pred štyrmi rokmi niesol vlajku Manu Ginobili a pred nástupom mi poradil, aby som bola pokojná, štýlová a užívala si každú sekundu.“
Laura Flesselová-Colovicová (Fr.): „Som nesmierne hrdá, viac sa asi už nedá. Nemyslela som na to, že je to veľká zodpovednosť kráčať pred 334 športovcami, ktorí sú najväčšími talentmi vo Francúzsku. Toto sú moje piate olympijské hry, mám štyridsať rokov a som na konci kariéry. Bolo to veľmi emociálne, chcelo sa mi plakať.“
Markus Rogan (Rak., plávanie): „Každá krajina, ktorá hostí olympijské hry, sa chce počas otváracieho ceremoniálu predviesť vo veľkom štýle. Austrálčania pred dvanástimi rokmi ukázali svoje bláznovstvo pre šport, Gréci pred ôsmimi svoju chaotickosť, Číňania pred štyrmi svoju veľkoleposť a Briti teraz svoju priamočiarosť. Verím, že po dnešnom fantastickom večere dokážem zahnať svoje ego a sústrediť sa na plavecké súťaže.“
Ji Ťian-Lian (Čína, basketbal): „Len som sa snažil myslieť na to, aby som nešiel príliš pomaly alebo prirýchlo. Myslím, že sa mi to podarilo.“
Lauren Jacksonová (Aus., basketbal): „Niesť austrálsku vlajku je najväčšou poctou, ktorá ma mohla stretnúť. Je to pre mňa oveľa viac ako zlatá medaila.“
Valentina Vezzaliová (Tal., šerm): „Pred pár týždňami som netušila, čo budem dnes robiť. Keď som chytila vlajku do rúk, emócie poriadne narástli. Som na piatych olympijských hrách, ale či sú prvé alebo piate, je to stále rovnaké. Otvárací ceremoniál je veľkou športovou party. Šport nás robí priateľskejšími. Každý ceremoniál je fantastický, ostáva v mojom srdci.“
Pau Gasol (Šp., basketbal): „Keď môj priateľ Rafa Nadal musel odrieknuť účasť na olympijských hrách, podporil názor, aby vybrali mňa. Musím mu poďakovať, že na mňa nezabudol. Je to veľká česť a pocta. Zverili mi reprezentáciu môjho tímu, ale napokon to bolo niečo oveľa väčšie – bol som nakrátko lídrom a zástupcom celej krajiny.“
Agnieszka Radwanská (Poľ., tenis): „Tento akt som si nemohla nikdy vyskúšať. Bola som však už na olympijských hrách v Pekingu 2008 a videla som iných kolegov – športovcov, ako to robili oni. Nikoho som sa však nepýtala, čo je nutné. Iba som vstúpila na štadión a všetkých pozdravovala.“
Chris Hoy (V. Brit., dráhová cyklistika): „Každý očakával vrelé privítanie nášho tímu, ale to napokon prevyšovalo očakávania. Srdcia nám bili ako divé. Bola to skvelá party. Moja radosť bola dvojnásobná, lebo som priviedol náš tím na naše domáce olympijské hry. Bolo to neskutočné.“
