BRATISLAVA 29. júna (WEBNOVINY) – Zoznam 196 kmeňových zamestnancov zahraničnopolitickej rozviedky ŠtB zo Slovenska z rokov 1969 – 1989 ako aj prehľad ich kariéry dnes na svojej internetovej stránke zverejnil Ústav pamäti národa. Zoznam vypracoval na základe vlastného archívu i dokumentov, ktoré získal z Česka. Zahraničnú spravodajskú činnosť koordinovali tri oblastné odbory v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici. Príslušníci rozviedky získavali a spracúvali informácie, ktoré potom posúvali ústavným činiteľom a snažili sa narúšať demokraciu v zahraničí. „Získavali tiež patenty a vedecké postupy zo západu, ktorými chceli podporiť vedecký rozvoj v Československu a ďalších socialistických krajinách,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii Michal Miklovič zo sekcie dokumentácie ÚPN.
V porovnaní s inými zložkami ŠtB mala zahraničná rozviedka špecifické postavenie. Príkladom je neobmedzený rozpočet. S výnimkou štyroch rokov spadal jej náčelník priamo pod ministra vnútra. Oblastné odbory hlavnej správy rozviedky vyhľadávali nových spolupracovníkov, podieľali sa na ich príprave a vysielaní do zahraničia. Na spoluprácu získavali napríklad študentov a ľudí, ktorí ovládali cudzie jazyky. Vyše sto zamestnancov pôsobilo v Bratislave, ďalších takmer 60 v Košiciach a približne 40 v Banskej Bystrici. Kariéra veľkej časti príslušníkov sa končila alebo začínala na oblastnom odbore, 47 z nich pracovalo aj v zahraničí.
Rozviedka mala oficiálnych i neoficiálnych spolupracovníkov. Časť špiónov pôsobila na oficiálnych štátnych inštitúciách Československa v zahraničí, najmä na veľvyslanectvách. Spravodajskú činnosť vykonávali popri svojej diplomatickej misii. „Príslušníci nelegálnej rozviedky boli vysielaní ako emigranti alebo utečenci, na západe si založili vlastný súkromný život, zamestnali sa a čakali na príkaz rozviedky, aby začali spravodajskú činnosť,“ vysvetlil Miklovič. Nelegálni špióni mali kompletne nahradiť legálnu rozviedku v prípade nebezpečenstva alebo vojny, pretože diplomati by boli z krajiny vykázaní.
SITA