Pred dvoma týždňami som písal, že prieskumy verejnej mienky nemusia byť zrkadlom toho, čo sa stane 30. septembra 2023. Napriek tomu však politické strany na základe nich často určujú svoju stratégiu v predvolebnom období. Najnovšie pomerne vysoké preferencie Progresívneho Slovenska vyľakali predovšetkým tých, ktorí sa už videli v premiérskom kresle a preto sa rozhodli ihneď na potenciálneho súpera zaútočiť.
Fico a Pellegrini majú reálne obavy
Od chvíle, keď padla vláda Eduarda Hegera začali ľudia riešiť to, kto zostaví nový kabinet. Celková rozhádanosť vtedajších koaličných strán, problémy v súvislosti s pandémiou koronavírusu a situácia v susednej Ukrajine nahrávala predovšetkým populistom.
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
Riešenia síce nemali, ale frustrujúcim občanom hovorili predovšetkým to, čo chceli počuť. Preto na výslnie najprv išiel Hlas-SD a neskôr jeho bývalí spolubojovníci zo Smeru-SD. S tretím už akosi nikto nepočítal. Pred viac ako polrokom som napísal, aby sme neboli prekvapení, ak vo voľbách Progresívne Slovensko nečakane zamieša, podľa mnohých, už rozdané karty. Spomeňme si, ako to bolo v roku 2020 keď nikto nepočítal s OĽaNO.
Týždeň očami Pavla Urbana: Fica a Orbána spája Soros. Prečo sa obaja (ne)potrebujú?
Hrozbu, že ešte stále nie je nič isté, uvideli aj lídri populistických a extrémistických strán Preto zabudli na dovtedajšie spory a pozornosť upriamili práve týmto smerom. Robert Fico si je vedomý, že jeho koaličný potenciál je mizerný. Vie, že bez odštiepenca Petra Pellegriniho môže zrejme na premiérske kreslo zabudnúť.
Pellegrini na druhej strane počítal, že aj bez Fica by sa mohol dostať na čelo vlády, ak by vo voľbách obsadil druhé miesto. Zrazu sa však všetko mení. Obaja preto začali upriamovať svoju pozornosť práve na Progresívne Slovensko, ktoré im môže celú situáciu skomplikovať.
Po prezidentke je na rade Hamran
Fico tradične útočí na liberálov, ktorí chcú vládnuť svetu, a preto treba proti ním bojovať. Terčom je už dlhodobo prezidentka Zuzana Čaputová a najnovšie aj polícia, ktorú podľa neho ovládli liberáli z Progresívneho Slovenska.
K šéfovi smerákov sa pridali aj Hlas-SD a Sme Rodina. Ako som už povedal, Pellegrini vidí ohrozenie jeho vidiny premiérskeho kresla, kým Boris Kollár sa ako vždy pridá na hociktorú stranu, keď treba obhajovať vlastných ľudí. Odpúta to zároveň pozornosť aj od jeho problémov s expriateľkami, ktoré prispeli k tomu, že sa začal aj on obávať o poslanecké kreslo.
V žiadnom prípade nechcem obhajovať policajného prezidenta Štefana Hamrana a najnovšie zatýkania zo strany NAKA, ale hovoriť o tom, že ide o štátny prevrat a snahu zmeniť pomery v krajine, je asi trochu priveľa. Veď nikto nie je násilím zosadený z moci a ak niekto nesie za niečo zodpovednosť, máme tu predsa ešte aj prokuratúru a súdy, aby povedali konečné slovo.
Zaujímavé je, že takmer v rovnakom čase jedna fotografia Hamrana spred štyroch rokov sa objaví v rukách politikov, ktorí predtým akože vôbec nespolupracovali. Možno sa mýlim, ale sa to veľmi podobá na koordinovanú akciu. V najnovšej televíznej debate Fico a Kollár v tejto téme sa úplne zhodli a dokonca sa spoločne smiali aj na tvrdeniach utajeného svedka z prostredia SIS.
Neviem, či to naznačuje zhodu aj v budúcnosti, ale je evidentné, že keď ide o ochranu vlastných ľudí majú na to rovnaký názor. Všetci sú majú byť pred zákonom rovní, samozrejme okrem „našich“.