ANKARA 23. apríla (WEBNOVINY) – Turecká vláda v stredu odvolala svojho veľvyslanca z Rakúska v rámci pohotovej reakcie na dianie v rakúskom parlamente. Jeho poslanci si totiž v stredu symbolickou minútou ticha pripomenuli masakru Arménov vojskami niekdajšej Osmanskej ríše, pričom predsedníčka parlamentu Doris Buresová pomenovala udalosti sporným pojmom genocída.
Turci sa nestotožňujú s minusťou svojho národa
Turecké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že táto deklarácia „navždy negatívne poznačila priateľstvo a vzťahy medzi Tureckom a Rakúskom“. Preto sa rozhodli povolať veľvyslanca Hasana Gogusa na „konzultácie“. Rakúšanov navyše Turci varovali, že „nemajú žiadne právo obviňovať turecký ľud zo zločinu a urážať ho historicky tendenčným správaním odporujúcim faktom“.
Rakúšania si pripomenuli masakru Arménov, Erdogan obviňuje
Pápež označil zabíjanie Arménov za prvú genocídu storočia
Okrem minúty ticha lídri rakúskych parlamentných strán vydali vyhlásenie, podľa ktorého „Rakúsko ako vtedajší spojenec Osmanov má povinnosť uznať a odsúdiť tieto hrozné udalosti ako genocídu“. Zároveň tureckú vládu vyzvali na prevzatie zodpovednosti za masakru. Ako sa uvádza v texte, „je tureckou povinnosťou čeliť temnej a bolestivej kapitole svojej minulosti a uznať zločiny spáchané voči Arménom pod Osmanskou ríšou za genocídu“.
Obete osmanskej masakry vyhlásia za svätých
Vedenie arménskej pravoslávnej cirkvi plánuje státisíce arménskych obetí vyhlásiť za svätých. Stane sa tak vo štvrtok, teda v predvečer očakávaného stého výročia začiatku vyvražďovania. Arménska cirkev vo svojom vyhlásení označila obete za „mučeníkov arménskej genocídy“ a vyzvala „všetkých Arménov na zbožnú účasť na tejto historickej udalosti“.
Konať sa bude v Ečmiadzinskej katedrále, považovanej za najstaršiu kresťanskú na svete. Podľa hlavy arménskej gregoriánskej cirkvi, katolikosa Garegina II. pôjde o najväčšiu kanonizáciu v histórii. Po jej skončení budú na počesť vysvätených podľa jeho slov zvoniť všetky arménske kostoly na svete, informuje francúzska agentúra AFP.
Arméni chcú s Turkami urovnať vzťahy
Arménsky prezident Serž Sargsjan vyhlásil, že je pripravený opätovne začať s normalizáciu vzťahov s Tureckom. Učinil tak dva mesiace po tom, čo oznámil ustúpenie od mierovej dohody, ktorú vlády oboch krajín podpísali v októbri 2009. Turecko vtedy obvinil z nedostatku politickej vôle pri riešení storočného nepriateľstva oboch krajín.
Sargsjan v stredu povedal, že na začatie obnovenia mierového procesu s Tureckom nekladie krajine žiadne podmienky, dokonca ani to, aby masakru Arménov zo strany osmanských Turkov počas prvej svetovej vojny uznalo za genocídu, čo je termín, ktorý je jadrom sporov oboch krajín. „Koniec koncov, mali by sme s Tureckom nadviazať normálne vzťahy a ich nadviazanie by malo byť bez akýchkoľvek podmienok,“ uviedol Sargsjan.
Genocídu Arménov uznalo vyše dvadsať krajín sveta
Arméni si v piatok pripomenú 100. výročie začiatku masového zabíjania zo strany osmanských Turkov počas prvej svetovej vojny. Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, podľa nich v rokoch 1915 až 1917 vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Jerevan žiada Turecko a medzinárodné spoločenstvo, aby masakru uznali za genocídu.
Turci však tvrdia, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov. Masakru Osmanov voči Arménom uznalo za genocídu takmer 25 krajín sveta. Vzťahy Ankary a Jerevanu sú najmä preto dlhodobo na bode mrazu.
