Posledné roky priniesli na pracovný trh výrazné zmeny a výzvam čelila aj ekonomika ako taká. Ako ďalej na stredajšej tlačovej konferencii povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, čelili sme náročným výzvam.
Takmer na denno-dennej báze sme riešili boj s pandémiou, vlády pripravovali rôzne opatrenia, ako pomôcť obyvateľstvu a firmám, aby dopady boli čo najmenšie. Následne sme sa preklopili z pandemickej krízy do geopolitickej energetickej krízy.
Rast miezd si udržal svižné tempo
Viaceré kroky vlády sa sústredili aj na opatrenia v boji proti rastu nezamestnanosti. Pred pandémiou bola úroveň nezamestnanosti 5,6 %, na začiatku pandémie to bola zhruba 7-percentná nezamestnanosť, čo bol podľa analytika vrchol. Následne začala klesať.
„Asi rok a pol pozorujeme, že nezamestnanosť postupne klesá,“ skonštatoval Horňák. Na konci druhého kvartálu bola na úrovni 6,1 %.
Nezamestnanosť v okrese Ilava je najnižšia nielen v Trenčianskom kraji, ale aj na Slovensku
Medziročný rast miezd si aj počas pandémie udržal podľa analytika svižné tempo. Avšak rast miezd nestíha rastu inflácie a reálne mzdy teda začali klesať. Kúpyschopnosť domácností sa tak oslabila.
„Predpokladáme, že trend sa otočí a nezamestnanosť začne postupne jemne rásť, pričom zvýšený rast miezd okolo 8 až 9 % nepostačí na pokrytie inflácie,“ skonštatoval Horňák.
Kríza môže pomôcť pracovnej produktivite
Ako pokračoval analytik, produktivita práce na zamestnanca výraznejšie poklesla. No kríza môže aj pomôcť pracovnej produktivite, keďže firmy hľadajú jednoduchšie riešenia.
No druhá strana mince je aj to, že počas krízy, ak firma prepúšťa, začínajú od tých najmenej produktívnych zamestnancov. Čiže menej produktívni ľudia sa vracajú na trh práce.