Trend voľnejšieho pracovného času bude narastať. Očakáva to analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Nové technológie a nové formy práce, ktorých šírenie urýchlila pandémia koronavírusu, v zásade podľa neho poskytujú zamestnancom čoraz väčšiu flexibilitu a väčšiu možnosť voľby.
Nemusia sa totiž fixovať na jedno miesto, brať do úvahy čas dochádzania, a preto môžu pracovať samostatnejšie a flexibilnejšie.
Štvrtý najnižší podiel v EÚ
Podľa nových dát z prieskumu Eurostatu za rok 2019 totiž až 16 % Európanov bolo viacnásobne oslovených s pracovnými záležitosťami aj počas voľného času.
Komu sa najviac oplatí odísť za prácou do Bratislavy? Robotníci ani upratovačky to nie sú
Na Slovensku je podiel takýchto zamestnancov štvrtý najnižší spomedzi krajín EÚ 27. Najvyšší podiel zamestnaných, ktorí v prieskume označili možnosť, že vykonávali prácu aj počas oddychu, je vo Fínsku, Švédsku a Holandsku, kde je to približne tretina opýtaných.
Tieto krajiny zároveň zaznamenávajú najvyšší podiel pracujúcich, od ktorých bola vyžadovaná aktivita ešte pred začiatkom ďalšieho pracovného dňa.
Väčšina o svojom čase nerozhoduje
Slováci sa v prieskume nachádzajú šesť percentuálnych bodov pod priemerom EÚ 27. Približne každý desiaty Slovák bol niekoľkokrát kontaktovaný svojím zamestnávateľom či klientami v čase osobného voľna.
Koľko minie priemerná rodina na kultúru či rekreáciu? Porovnali výdavky Slovákov s krajinami EÚ
Až od 7 % zamestnancov bola vyžadovaná aktivita skôr než začne ich ďalší pracovný deň. Spoločnou črtou všetkých európskych krajín je, že oveľa častejšie pracujú mimo pracovného času muži.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že približne tri štvrtiny Slovákov majú pracovný čas stanovený svojím zamestnávateľom či v závislosti od potrieb klienta, asi pätina môže rozhodovať o svojom pracovnom čase s určitými obmedzeniami a približne každý desiaty rozhoduje o tom, kedy bude pracovať, úplne samostatne.